»  »» Vakcinačné centrum v Bojniciach - informácia ««  «
»  »» Ag testovacie miesto na RÚVZ ««  «

Týždeň mozgu od 14. do 20. marca

Celková životná pohoda je závislá od fyzickej a psychickej stimulácie. Dobrá telesná kondícia pozitívne ovplyvňuje telesné zdravie, človek menej podlieha únave. Zhoršením pamäti trpí po päťdesiatke takmer polovica ľudí, po sedemdesiatke už tri štvrtiny. Problémy s pamäťou ale majú občas aj mladšie osoby, vrátane žiakov a študentov.

Bunky našich svalov a nervové bunky sa správajú rovnako, potrebujú byť v činnosti, inak stratia svoju výkonnosť.

Dnes vieme, že pravdepodobne jediným účinným preventívnym prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je tréning poznávacích funkcií. On totiž buduje „duševnú rezervu“. Tréning pamäti má dôležitý význam, pretože udržiava mozog aktívny a zdravý. Okrem dobrej pamäti pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú dôležité pri fungovaní imunitného systému, čím sa chráni mozog pred ochorením a poškodením.

Precvičovanie mozgu je potrebné robiť v každej životnej etape, no najmä vtedy, keď začne človek starnúť. Každý deň si treba nájsť čas na aktivity, ktoré udržiavajú náš mozog v pohotovosti. Môže to byť čítanie kníh, lúštenie krížoviek, hry ako scrabble, bridž alebo pexeso, vzdelávanie sa v problematike, ktorá nás zaujíma, komunikovanie – rozhovory s inými ľuďmi. Skupinový tréning pamäti môže byť príjemnou zábavou medzi rovesníkmi, spôsobom, ako si zdvihnúť sebavedomie, užitočnou prevenciou prirodzeného zhoršovania pamäti, ktoré prichádza vekom, resp. prevenciou Alzheimerovej choroby.

Tipy pre lepšiu pamäť

Pozitívny postoj
Nehovorme: „Ja si to nezapamätám!“, „To nie je pre mňa!“, ale povedzme si: „Ja nie som o nič horší ako iní!“, „Ja to dokážem!“.

Koncentrácia
Vedome zamerajme pozornosť na podstatu. Čím sme sústredenejší, tým je naša pamäť lepšia. Rozložme si cielene svoju energiu, nerozptyľujme sa množstvom informácií.

Asociácie
Všetko so všetkým súvisí. Pýtajme sa: „Čo mi táto situácia pripomína?“, „Kde som sa stretol s podobným človekom?“. Podobné otázky nám pomôžu pri spomínaní, ale aj pri zapamätávaní si nových informácií.

Selekcia
Nezaťažujme si myseľ a pamäť priemernými, deprimujúcimi a zbytočnými myšlienkami a informáciami. Myslime kriticky a posudzujme, čo skutočne stojí za to pamätať si.

Vizualizácia – obrazotvornosť
Prostredníctvom mentálnych obrazov si vytvárajme vlastné obrazy. V takejto forme sú všetky informácie ako jedinečné a neopakovateľné dobre uložené v našej pamäti.

Intelektuálna zvedavosť
Čím máme viac vedomostí, tým bude ďalšie zapamätávanie si ľahšie a rýchlejšie. Informácie vzájomne nadväzujú, nové doplnia staré.

Stres
Úzkosť, strach a depresia prispievajú k poruchám pamäti. Zameriavajú pozornosť a všetku energiu na množstvo zbytočných detailov, zhoršujú schopnosť koncentrácie.

Emócie
Čím viac je informácia spojená so silnou emóciou, či už pozitívnou alebo negatívnou, tým lepšie sa vryje na dlhšiu dobu do pamäti.

Odpočinok
Uvoľnenie, odpočinok a dostatočný spánok umožňujú, aby si mozog oddýchol, prebúdzal sa svieži a myseľ sa naplnila energiou.

Okysličovanie
Fyzická a intelektuálna aktivita zvýši prietok krvi mozgovými cievami, čím si vytvárame optimálne podmienky pre činnosť pamäti.

Precvičovanie pamäti
Sledujme aktívne vedomostné súťaže, riešme krížovky a sudoku, hrajme scrabble a podobné hry.

Zdroj: www.alzheimer.sk