»  »» Vakcinačné centrum - Bojnice a Prievidza ««  «

Svetový deň duševného zdravia

Svetový deň duševného zdravia každoročne pripadá na 10. októbra. Cieľom je zvýšiť povedomie o otázkach duševného zdravia na celom svete a mobilizovať úsilie na podporu duševného zdravia. Tento deň poskytuje príležitosť pre všetky zainteresované strany, pracujúce na otázkach duševného zdravia, hovoriť o svojej práci a o tom, čo je ešte potrebné urobiť, aby sa starostlivosť o duševné zdravie stala realitou pre ľudí. Zároveň upriamuje pozornosť na to, že duševné zdravie je pre človeka veľmi dôležité, a preto by sa mu mala venovať rovnaká pozornosť a starostlivosť ako zdraviu telesnému.

Za najrozšírenejšie psychické ochorenie sa považuje depresia. Na Slovensku každoročne stúpa počet ľudí navštevujúcich psychiatrické ambulancie.

Čo je depresia?

Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého štvrtého človeka. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, celkovej únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti.

„Bežný smútok“ nie je depresia. Pozná ho určite každý z nás. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho alebo niečoho dôležitého.  Takýto smútok je psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný, jeho intenzita a trvanie sú dočasné, úmerné vyvolávajúcej príčine. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý môže vzniknúť aj bez zjavného dôvodu alebo ako neadekvátne vyústenie dlhotrvajúceho smútku. Depresia je vážny stav, je to choroba, ktorá si vyžaduje liečbu.  

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) každoročne vydáva štatistický prehľad Psychiatrická starostlivosť v SR, v ktorom sú spracované údaje za ambulantnú a ústavnú psychiatrickú starostlivosť. V psychiatrickej ambulantnej liečbe bolo v roku 2014 spolu vyšetrených 382 665 osôb (57,2 % žien), čo predstavuje nárast o 2,5 % oproti predchádzajúcemu roku. Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 64 365 osobám, čo je o 8,9 % viac ako v roku 2013. Najčastejšou príčinou ambulantnej liečby boli afektívne poruchy (26,5 % vyšetrených osôb) a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (21,4 %) s prevahou žien v obidvoch skupinách ochorení, a to s podielom 69 % a 66 %.

Najvyšší počet osôb s novozistenou psychickou poruchou v prepočte na 10 000 obyvateľov kraja bol v ambulanciách Košického (145,9), Bratislavského (145,8) a Trenčianskeho kraja (137,8). Naopak, najmenej nových pacientov vykázali ambulancie Nitrianskeho (84,6) a Trnavského kraja (87,6).

S podozrením na ohrozenie násilím bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 1 033 osôb (348 mužov a 685 žien), čo je oproti roku 2013 nárast o 249 osôb. Vo vekovej skupine do 18 rokov to bolo 105 prípadov.

Podľa štatistík NCZI, počet hospitalizácií v psychiatrických ústavných zariadeniach stále stúpa. Oproti roku 2013 ich bolo o 405 viac a oproti roku 2005 je to až o 5 280 hospitalizácií viac. V roku 2014 sa ich celkový počet vyšplhal na 44 010. Najčastejšou príčinou prijatia do ústavnej psychiatrickej liečby bola porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu (26 % z celkového počtu hospitalizácií). Pacienti liečení na schizofréniu, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi sa podieľali 20 %-ami na všetkých hospitalizáciách a tvorili tak druhú najčastejšiu príčinu prijatia do ústavnej psychiatrickej liečby.

Počet hospitalizácií u detí do 14 rokov bol 1 274 (821 chlapcov a 453 dievčat). Poruchy správania a emočné poruchy tvorili viac ako 50 % zo všetkých hospitalizácií detí. Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (13,6 % ) a 12,8 % prípadov tvorili prípady duševnej zaostalosti.

Z celkového počtu 44 010 hospitalizácií bolo 16 129 pacientov prijatých do ústavnej psychiatrickej liečby vôbec prvýkrát v živote a počet opakovaných prijatí dosiahol 10 435 v sledovanom roku. Podľa pracovného stavu boli najčastejšie prijatí do ústavnej psychiatrickej liečby u mužov – nezamestnaní (8 261) a u žien – invalidné dôchodkyne (5 328).

Najvyšší počet hospitalizácií podľa trvalého bydliska pacienta bol v Košickom (9 291) a Prešovskom (6 439) kraji a naopak najmenej v Trnavskom kraji (3 569).

Globálne trpí duševnými poruchami asi 450-miliónov ľudí a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že jeden zo štyroch ľudí na svete bude trpieť mentálnymi alebo neurologickými poruchami v určitom bode ich života. Táto nelichotivá štatistika tak celosvetovo umiestňuje duševné poruchy na štvrté miesto chorobnosti a invalidity. Podľa najnovších štatistík v krajinách Európskej únie (EÚ) až 38,2 % (skoro 165-miliónov ľudí) zažilo aspoň jednu z radu duševných porúch v minulom roku. Medzi najčastejšími diagnózami boli poruchy úzkosti (14,0 %), nespavosť (7,0 %), depresia (6,9 %), a somatoformné poruchy (6,3 %). Závislosť od alkoholu a drog, porucha pozornosti s hyperaktivitou ADHD a demencia boli tiež rozšírené.

Odhady vo vekovej kategórii nad 60 rokov hovoria, že približne 15 % ľudí vo veku nad 60 rokov trpí nejakou duševnou poruchou. Napríklad demencia, ktorou trpia hlavne starší ľudia, postihuje až 35,6-milióna ľudí celosvetovo. Podľa predpovedí celkový počet ľudí s demenciou sa každých 20 rokov zdvojnásobí: na 65,7 milióna v roku 2030 a na 115,4 milióna v roku 2050.

Liečba duševných porúch je dostupná, avšak podľa štúdií takmer dve tretiny ľudí s týmito ochoreniami nikdy nevyhľadajú lekársku pomoc, a to najmä pre obavy z možnej diskriminácie alebo hanbe aj napriek vynikajúcim prognózam liečby. Napríklad viac ako 80 % ľudí so schizofréniou môže byť bez relapsov na konci jedného roka liečby a až 60 % ľudí s depresiou sa môže zotaviť pri správnej kombinácii antidepresív a psychoterapie.

Zdroj:
www.uvzsr.sk
www.dusevnezdravie.sk
www.nczisk.sk