Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach

1. Očkovanie zachraňuje životy

Očkovanie každoročne zachraňuje viac ako 32 milióny životov na celom svete a chráni milióny osôb pred ochorením a trvalým poškodením zdravia.

Pred zavedením pravidelného očkovanie detí boli infekčné ochorenia hlavnou príčinou detskej úmrtnosti. Ešte aj dnes spôsobujú tieto ochorenia utrpenie a smrť. Hlavnými príčinami úmrtí medzi ochoreniami preventabilnými očkovaním sú najmä úmrtia na osýpky 38%, úmrtia u ochorení spôsobených Hemofilom (HiB) 27%, úmrtí na čierny kašeľ 20% a na novorodenecký tetanus 13% a 1% na ostatné infekčné ochorenia. Ročne zomiera 10,6 milióna detí do päť rokov života, z toho 1,4 milióna na infekčné ochorenia, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Ak k tomuto počtu pripočítame úmrtia dospelých, tak ročne zomiera na ochorenia preventabilné očkovaním 3 milióny ľudí.

Pokiaľ je pravidelné očkovanie dobre zavedené v krajinách a počty očkovaných rastú, dochádza k dramatickému poklesu výskytu infekčných ochorení. Ak však počet očkovaných v krajine poklesne, dôjde k znovuobjaveniu sa infekčných ochorení a šíreniu veľmi nákazlivých ochorení ako detská obrna, osýpky alebo záškrt.

Očkovanie môže tiež chrániť neočkovaných pred vznikom infekčného ochorenia vtedy, ak sa v danej komunite vyskytuje dostatočný počet očkovaných ľudí proti danému ochoreniu, v prípade osýpok musí byť zaočkovaných viac ako 95 % členov komunity.

Country A Country B

Obrázok 1. Hlásené prípady osýpok v závislosti na zaočkovanosti popupácie v krajine A a krajine B v rokoch 2000 – 2009

2. Očkovanie je základným právom a strategickou súčasťou programu na zníženie chudoby

V nedávnych desaťročiach došlo na svete k výraznému zlepšeniu zdravia, ale tento výsledok nebol rozložený rovnomerne vo svete ani v Európe. Napríklad, odhadovaná detská úmrtnosť v stredoázijských republikách je 17,68 na 1000 živonarodených detí, čo je viac ako štvornásobok v porovnaní s detskou úmrtnosťou v Európskej únii (3,79 na 1000 živonarodených).

Očkovanie nie je len efektívnou intervenciou na zníženie výskytu infekčných ochorení a úmrtí na ne, ale aj stratégiou pomoci na zníženie nerovností v dostupnosti základnej zdravotnej starostlivosti. Tieto nerovnosti sú dané aj socio-ekonomickou úrovňou krajín, kde je rozdiel v zdraví evidentný, napr. medzi východnou a západnou časťou európskeho regiónu – očkovacie látky bežne dostupné vo vyspelých krajinách sú cenovo nedostupné pre iné krajiny. Nerovnosti v zdraví však nesúvisia len so socio-ekomomickou úrovňou. V rozvinutých krajinách s vysokým HDP a vysokými investíciami do zdravia sa z rôznych dôvodov, objavujú veľké epidémie a zvýšený výskyt ochorení preventabilných očkovaním v porovnaní s krajinami s nižším HDP. V roku 2009 bolo po prvýkrát 95 % všetkých ochorení na osýpky hlásených z členských štátov EU, z toho 65 % zo západnej Európy.

3. Ochorenia preventabilné očkovaním stále predstavujú hrozbu

Napriek efektívnym očkovacím programom väčšina ľudí v rozvinutých krajinách nemá skúsenosť so zničujúcimi infekčnými ochoreniami, ktorým sa dá predchádzať očkovaním. Veľa ľudí preto verí, že tieto ochorenia už nepredstavujú hrozbu, lebo sa už nevyskytujú vôbec alebo len ojedinele, dokonca vzniká situácia, že považujú očkovacie látky proti infekčným ochoreniam za väčšiu hrozbu ako samotné ochorenia. V niektorých krajinách tento omyl vedie k tomu, že poklesol počet očkovaných a došlo k znovuobjaveniu sa vysoko nákazlivých ochorení ako osýpky, čierny kašeľ, záškrt a ružienka. Z tohto dôvodu musíme prevencii pred infekčnými ochoreniami venovať neustálu pozornosť.

Obrázok 4. Hlásené prepuknutie osýpok a ich výskyt na milión obyvateľov v európskom regióne WHO v r. 2010 a 2011.

WHO vyhlásila v roku 2002 európsky región za región bez výskytu detskej obrny (polio free) a veľké úsilie je venované udržaniu tohto úspechu. Európska regionálna komisia pre certifikáciu eradikácie detskej obrny, ktorá vyhlasuje stav polio-free, nedávno vyslovila silné znepokojenie nad zvýšeným rizikom zavlečenie detskej obrny do Európy z iných geografických oblastí. Znepokojenie sa stalo reálnym v roku 2010, keď bol do Tadžikistanu zavlečený divý poliovírus a výsledkom bolo 475 prípadov obrny s 29 úmrtiami na toto ochorenie.

4. Ochorenia môžu byť kontrolované a vykorenené

S trvalo vysokou úrovňou zaočkovanosti výskyt ochorení preventabilných očkovaním klesá, monitorovanie trendov a vývoja výskytu jednotlivých infekčných ochorení si však vyžaduje kvalitnú surveillance (sledovanie). Spoločným úsilím môžu byť niektoré ochorenia vykorenené alebo ich výskyt znížený na minimálnu úroveň, napr. pravé kiahne, ktoré zabíjali ročne 5 miliónov ľudí na celom svete boli vykorenené v roku 1978 a odvtedy sa na svete nevyskytujú. V roku 2002 vyhlásila WHO v európskom regióne stav bez výskytu detskej obrny, ktorý trval 7 rokov, avšak v roku 2010 bol zaznamenané prepuknutie importovaných ochorení spôsobených divým vírusom detskej obrny. Ďalšie šírenie tohto ochorenia však bolo prerušené a cieľ globálneho vykorenenia detskej obrny má byť dosiahnutý do roka 2012. Štyri štáty ale naďalej ostávajú endemickým zdrojom divého vírusu detskej obrny – Afganistan, India, Nigéria a Pakistan. Doteraz globálny boj proti obrne zachránil 5 miliónov ľudí pred ochrnutím.

5. Očkovanie je finančne výhodné

Očkovanie je bezpochyby jedným z finančne najvýhodnejších úspechov verejného zdravotníctva moderného veku. Očkovanie má výrazný ekonomický vplyv na šetrenie výdavkov na liečbu ochorení a ich následkov, chráni pred dlhodobými alebo trvalými následkami ochorení (fyzickými a psychickými) v náväznosti na schopnosť dokončiť vzdelanie, byť zárobkovo činný a postarať sa o seba. Z tohto pohľadu ochranný efekt očkovania ponúka nemerateľné individuálne a sociálne výhody v zmysle produktivity, rastu a schopnosti zarábania. Inými slovami očkovanie chráni pred smrťou, invaliditou, znižuje výdavky na liečbu následkov ochorení a poskytuje ľuďom osobné a sociálne výhody. Efektívna a prospešná stratégia zdravia a s ňou spojené výdavky musia byť vnímané ako investície, nie ako náklady.

6. Deťom závislým na zdravotnom systéme poskytovať bezpečné, efektívne a lacné očkovanie

Úspešné očkovacie stratégie viedli k výrazným úspechom a významnému poklesu utrpenia a úmrtí. Ročne sa v celom regióne narodí 10,6 milióna detí, ktoré musia byť očkované, aby sa udržal dosiahnutý úspech očkovania. Dôsledné a udržateľné očkovacie programy môžu zabezpečiť, aby každé dieťa mohlo byť očkované „správnou očkovacou látkou v správnom čase a na správnom mieste“. Krajiny musia udržiavať kvalitný systém surveillance (sledovania), byť schopné identifikovať zraniteľnú časť populácie, mať na ňu dosah a byť pripravené na zavádzanie nových očkovacích látok do očkovacieho programu podľa aktuálnej epidemiologickej situácie. Dobre fungujúci imunizačný systém je základnou súčasťou silného zdravotného systému a pripravuje krajinu pre budúce zdravotné výzvy. Rozsah očkovania je používaný ako indikátor dostupnosti primárnej zdravotnej starostlivosti. Ľudské, technické a finančné zdroje investované do očkovania zvyšujú kapacitu dostupnosti zdravotníckych zariadení prvého kontaktu a zabezpečujú, že život žiadneho dieťaťa nebude ohrozený preventabilným ochorením.

Európsky imunizačný týždeň je možnosťou, ako posilniť obhajobu a cielenú komunikáciu na zvýšenie povedomia a úspechu očkovacích programov v európskom regióne.

Špeciálna pozornosť je venovaná dosiahnutiu zraniteľných a vnímavých skupín populácie – propagovaním základnej myšlienky, že očkovaním každého dieťaťa predchádzame ochoreniam a chránime život.

Predchádzať, chrániť, očkovať.

7. Každé dieťa potrebuje byť zaočkované

Myslíte si, že Vaše dieťa nemusí byť očkované lebo ostatné sú? Premýšľajte.

Je známe, že o kolektívnej imunite môžeme hovoriť len vtedy, ak je 95 % členov kolektívu očkovaných – každý neočkovaný člen kolektívu zvyšuje svoju šancu na ochorenie. Tetanu a niektorým ďalším ochoreniam sa nedá predchádzať kolektívnou imunitou, nakoľko tieto ochorenia nie sú nákazlivé. Ak Vaše dieťa nie je očkované proti tetanu, nezávisle na tom či ostatné sú, nebude chránené proti tomuto ochoreniu. Koncept kolektívnej imunity môže niektorých rodičov ukolísať falošnou bezpečnosťou, ktorá môže viesť k vynechaniu očkovania. Nielen úmrtia znižujú účinnosť kolektívnej imunity, ale každé neočkované dieťa zvyšuje riziko znovuobjavenia sa nákazlivých ochorení. Napokon stačí, ak ochorie jedno neočkované dieťa a ochorenie sa môže ďalej šíriť medzi neočkovanými.