Prečo sa vyplatí prestať fajčiť
Pľúca sú vstupnou bránou cigaretového dymu do tela. Fajčením sú pľúca zasiahnuté najviac, i keď cigaretový dym poškodzuje úplne všetky časti tela včítane ciev, obličiek, mozgu, kostí alebo chrupaviek.
V dýchacích cestách fajčiarov vznikajú zápaly. Riasinky na povrchu buniek dýchacích ciest nazývané cilie, svojim kmitavým pohybom odstraňujú nečistoty z povrchu dýchacích ciest. Keď zanikne ich pohyb, v dýchacích cestách sa začne tvoriť viac hlienu, vzniká chronická bronchitída sprevádzaná kašľom a tá je súčasťou takzvanej chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), pri ktorej sú vykašlávane hlieny. Dýchacie cesty sa zúžia, takže sa vzduch ťažko dostáva do pľúc. Fajčiar sa začne zadýchavať. Vzduchové alveoly v pľúcach poškodením nie sú schopné odovzdať kyslík z vdýchnutého vzduchu do krvi a pľúc a tým nemôžu zásobovať telo dostatočným množstvom kyslíka. Jedná sa o emfyzém, ktorý je ďalšou súčasťou chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Chronická obštrukčná choroba pľúc predstavuje nenávratné poškodenie pľúc. I keď niektoré funkcie sa po definitívnom skončení fajčenia môžu obnoviť – napríklad činnosť riasinkových buniek.
V cigaretách je asi 4 tisíce chemických látok.
Cigaretový dym obsahuje viac než 4 tisíc chemických látok. Ich vplyv na funkciu a poškodenie pľúc je veľmi individuálny. Podľa citlivosti každého človeka. Hlavnou a zároveň návykovou látkou je nikotín. Medzi toxické látky patrí amoniak, oxid uhoľnatý, kyanid alebo formaldehyd. Dym dráždi oči a dýchací systém. V miestnostiach, kde sa fajčí, bola nameraná zvýšená koncentrácia rádioaktívneho polónia. Ukladanie dechtu v pľúcach odpovedá zhruba počtu vyfajčených cigariet.
V tabakovom dyme sú i látky, ktoré ovplyvňujú genetickú informáciu v DNA alebo zlúčeniny zhoršujúce schopnosť počať dieťa.
V tabakovom dyme bolo zistených taktiež 60 látok s rakovinotvornými účinkami. U fajčiarov je veľké riziko rakoviny – 90 percent nádorov pľúc je v dôsledku fajčenia. Ešte viac fajčiarov ale zomrie na choroby srdca a ciev. Postihnutie pľúcnych funkcií a vznik nádorov je individuálny, i keď obecne platí, že s väčšou dávkou sa riziko zvyšuje. Už po dvadsiatich štyroch hodinách od poslednej cigarety klesá riziko infarktu, a to asi o tretinu, do roka dokonca o polovicu.
Pasívne fajčenie poškodzuje pľúca zhruba rovnakým spôsobom ako fajčenie aktívne, i keď u pasívneho fajčiara je dávka jedovatých látok menšia, ako keby sám fajčil.
Oddelenie výchovy ku zdraviu