Kampaň „Odstráň obezitu!“
Čo je obezita?
Obezita je závažné dlhodobé ochorenie, pri ktorom nastáva nadmerné nahromadenie tuku v organizme.
V európskych krajinách postihuje 10 – 40 % populácie.
Aké sú príčiny vzniku obezity?
- nesprávne stravovacie návyky, predovšetkým prejedanie sa hlavne potravinami bohatými na tuky a jednoduché cukry
- nepravidlné jedenie v priebehu dňa s maximom príjmu potravy v popoludňajších a večerných hodinách
- nedostatok pohybovej aktivity
- genetická predispozícia
- obezita ako dôsledok iného ochorenia žliaz s vnútronou sekréciou – len u malého percenta obéznych
Ďalšie faktory predisponujúce ku vzniku obezity:
- socio-ekonomické postavenie – nižší príjem, nižšie vzdelanie, vidiecka populácia
- psychická stavy a choroby – depresia, úzkosť, stres
- údaj o kolísaní hmotnosti – „jo-jo“ efekt
- rizikové obdobie pre vznik obezity – podvýživa plodu v prenatálnom období; obdobie dospievania, hlavne u dievčat; tehotenstvo a obdobie po pôrode; obdobie menopauzy; obdobia zmien v živote – založenie rodiny, zmena zamestnania, ukončenie aktívnej športovej činnosti, dlhodobé ochorenie, odchod do dôchodku, rodinné alebo pracovné problémy
- u fajčiarov obdobie po ukončení fajčenia
- užívanie liekov, ktoré môžu ovplyvňovať hmotnosť – lieky na cukrovku, znižujúce činnosť štítnej žľazy, antidepresíva, glukokortikoidy, estrogény (antikoncepcia, substitučná liečba v prechode)…
Aké typy obezity poznáme?
Z hľadiska rozloženia tuku sa rozlišujú dva typy obezity: mužský typ obezity (jabĺčko), pri ktorom nastáva nahromadenie tuku v hornej časti tela, najmä na hrudníku, v bruchu a na bruchu a ženský typ obezity (hruška) s nahromadením tuku na bokoch a stehnách
Hodnotenie hmotnosti a rozloženia tukov v tele:
U bežných ľudí možno nadmerné nahromadenie tukov hodnotiť pomocou viacerých parametrov, z ktorých niektoré sú vhodnejšie, iné sa v dnešnej dobe už pokladajú za menej vhodné.
- index telesnej hmotnosti (BMI = pomer hmotnosť v kg/výška v m2)
- – pod 18,5 – podvýživa
- – 18,5 – 25 – norma
- – 25,1 – 29,9 – nadváha,
- – od 30 obezita (30 – 34,9 – ľahká, 35 – 39,9 – stredne ťažká, od 40 – ťažká)
- pomer pás/výška (pás v cm/výška v cm) – normálne hodnoty sú 0,4 – 0,5. Veľmi jednoduchou pomôckou je zapamätanie si, že obvod pása má byť najviac polovica výšky – množstvo tukov v bruchu a na bruchu v takomto prípade nepredstavuje pre daného jedinca zdravotné riziko
- obvod pása – norma u žien do 80, resp. 88 cm, u mužov do 94, resp. 102 cm
- pomer pás/boky – u žien do 0,85, u mužov do 1,0 – táto metóda hodnotenia nadhmotnosti nie je v dnešnej dobe doporučovaná
Aké sú zdravotné komplikácie obezity?
S obezitou sa spája množstvo ochorení, z ktorých mnohé predstavujú významné ohrozenie života. Vysoké riziko z hľadiska chorobnosti aj úmrtnosti majú predovšetkým mladší ľudia s ťažkou obezitou. S vekom zdravotné riziká spojené s obezitou klesajú. Týka sa to predovšetkým srdcovo-cievnych ochorení.
Zdravotné komplikácie obezity možno rozdeliť do niekoľkých skupín:
- srdcovo-cievne: vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, zlyhanie srdca, poruchy srdcového rytmu, cievne mozgové príhody, náhla smrť, kŕčové žily
- metabolické: cukrovka 2. typu, poruchy metabolizmu tukov, dna
- dýchacie: syndróm spánkového apnoe
- endokrinné: znížená sekrécia rastového hormónu, nadbytok mužských hormónov u žien, nedostatok mužských hormónov u mužov s ťažkou obezitou
- tráviace: pažerákový reflux, stukovatenie pečene, žlčníkové kamene, zápal žlčníka, zápal pankreasu
- gynekologické: poruchy menštruačného cyklu až jeho úplné vymiznutie, neplodnosť, komplikácie v tehotenstve a pri pôrode, zápaly rodidiel, pokles maternice
- onkologické: nádory hrubého čreva a konečníka, žlčníka a žlčových ciest, pankreasu, pečene, obličiek, u žien: nádory krčku a tela maternice, vaječníkov, prsníka; u mužov: nádory prostaty
- ortopedické: degeneratívne ochorenia kĺbov a chrbtice, úrazy
- kožné: ekzémy a plesne, strie
- psychosociálne: spoločenská diskriminácia, znížené sebavedomie, motivačné poruchy, depresie, úzkosť, poruchy príjmu potravy
- chirurgické a anesteziologické riziká: srdcovo-pľúcne komplikácie, horšie hojenie operačných rán
Aká je prevencia obezity?
Základom je rovnováha medzi energetickým príjmom a výdajom. Celkový energetický príjem má zodpovedať pohlaviu, veku, typu zamestnania, fyzickej aktivite. Má byť krytý z asi 50 % sacharidmi, z 30% tukmi a z 20% bielkovinami.
V prípade sacharidov uprednostňovať polysacharidy, teda cukry s dlhým reťazcom obsiahnuté v pekárenských výrobkoch, zemiakoch, ryži, cestovinách, strukovinách. Obmedziť jednoduché cukry v sladkostiach, zákuskoch, čokoláde, sladených nápojoch. Pozor aj na sladené cereálne produkty – rôzne raňajkové cereálie a műsli (lepšie sú sypané, nevhodné sú zapekané).
Tuky sú v strave nevyhnutné, treba však voliť tie správne. Jednoznačne najlepší je olivový olej. Z hľadiska dobrej stráviteľnosti je vhodné klasické maslo. Potrebné je nezabúdať na veľké množstvo skrytých tukov v mäsových výrobkoch a plnotučných mliečnych výrobkoch. Vhodnými potravinami sú hydinové mäso, hlavne morčacie, morské ryby (ak konzervované, tak ideálne s olivovým olejom), zakysané mliečne výrobky s nižším obsahom tuku.
Potreba bielkovín je pokrývaná už spomínaným mäsom a mliečnymi výrobkami. Rastlinná strava je na bielkoviny podstatne chudobnejšia.
Dostatočný príjem vlákniny má byť zabezpečovaný adekvátnym príjmom zeleniny a ovocia. Minimálna denná spotreba zeleniny a ovocia by mala byť 500 g. Dve tretiny z tohto množstva by mali pripadať na zeleninu, pričom najvhodnejšia je surová, ale možné je aj blanšírovanie alebo varenie na pare. Sterilizovaná zelenina nie je vhodná. Tretinu denného príjmu by malo tvoriť ovocie, opäť najvhodnejšie v surovom stave. Ovocie je vhodné konzumovať v priebehu dňa, nie večer, pred spaním.
Dôležitý je aj dostatočný príjem tekutín – 2 – 2,5 l denne. Nutné je ho zvýšiť pri zvýšenej fyzickej aktivite, pri pobyte v horúcom prostredí, počas ochorení s vysokou horúčkou. Voliť treba nesladené tekutiny, neobsahujúce farbivá a rôzne konzervačné látky. Vyhýbať sa iným ako 100 % džúsom a tieto riediť čistou vodou na minimálne dvojnásobok objemu.
V prevencii obezity má nezastupiteľné miesto aj technologická úprava jedál – vhodné je dusenie a varenie, menej vhodné pečenie. Za najrizikovejšie sa považuje vyprážanie – a to aj v prípade bezmäsitých jedál (karfiol, patizón a pod., zemiakové placky, chlieb vo vajci, šišky..).
Ďalším faktorom vplývajúcim na vznik obezity je frekvencia príjmu potravy. Počas dňa je dôležité jesť minimálne päťkrát v približne 3 – 3,5 hod. intervaloch, pričom prvé jedlo má byť skonzumované do 1 hod. po zobudení. U ľudí s rizikom žlčníkových kameňov by malo toto jedlo obsahovať aj určité množstvo tuku, ktorý slúži ako podnet na vyprázdnenie žlčníka. Posledné jedlo je vhodné načasovať na približne 2 – 3 hod. pred spaním.
K udržiavaniu optimálnej hmotnosti výrazne napomáha aj primeraná fyzická aktivita. Okrem spontánnej pohybovej aktivity (chôdza po schodoch namiesto požívania výťahu, čo najviac presunov v meste peši, obmedzenie používania rôznych elektrických zariadení v domácnosti, napr. kuchynský robot a pod.) je vhodné aj pravidelné rekreačné športovanie.
Ako obezitu liečiť?
Liečba obezity je „behom na dlhé trate“. Mnohí ľudia nemajú problém schudnúť, ale majú problém hmotnosť po schudnutí dlhodobo udržať. Dôsledkom nesprávneho chudnutia býva „jo-jo“ efekt, pričom každé ďalšie pribratie neznamená návrat na pôvodnú hmotnosť, ale hmotnosť ešte o niečo vyššiu. A tak sa stane, že žena, ktorá pôvodne nebola spokojná so 70 kg, má po 10 rokoch opakovaného chudnutia a priberania nie 70, ale rovno 90 kg (čo by dala za tých východzích 70 kg!!!).
Aby bola liečba obezity efektívna, musí v sebe kombinovať viaceré postupy. Základom je úprava stravovania a pravidelná fyzická aktivita. Vhodným doplnkom je psychoterapia, lebo prejedanie sa môže byť u niektorých ľudí formou „riešenia“ problémov (rodinné, partnerské problémy, problémy v zamestnaní…)
Stravovanie:
Krátkodobé diétne opatrenia nemajú v liečbe obezity opodstatnenie. Ich následkom je spomalenie metabolizmu, ktoré pri návrate k pôvodnému štýlu stravovania spôsobí už spomínaný „jo-jo“ efekt. Okrem výberu vhodných jedál je dôležitý denný režim stravovania s najmenej piatimi jedlami počas dňa, pričom absolútne nevyhnutné sú raňajky! Zmena stravovacích návykov musí byť trvalá a spojená so zvýšením fyzickej aktivity a zmenou správania.
Fyzická aktivita:
Aby bola efektívna, musí spĺňať určité kritéria, a to:
- frekvencia 3 – 5-krát týždenne, najlepšie obdeň
- trvanie 45 minút
- intenzita na úrovni 50 – 70 % maximálnej srdcovej frekvencie (tá sa počíta zo vzorca: maximálna SF = 220 – vek v rokoch)
- typ: aeróbna aktivita – rýchla chôdza, beh, plávanie, bicyklovanie, beh na lyžiach, korčuľovanie, spining, aerobik…
U veľmi obéznych ľudí bez akýchkoľvek pohybových návykov môže byť efektívna už bežná chôdza. Tú je potrebné praktizovať denne, zo začiatku aspoň 30 min a postupne takto strávený čas predlžovať. Keď nastane počiatočná redukcia hmotnosti, je možné postupne pridať vyššie spomínané aktivity.
Psychoterapia:
Najefektívnejšia je tzv. kognitívno-behaviorálna terapia, ktorej cieľom je odstránenie alebo zmiernenie nevhodných návykov a myslenia. Liečbou sa môže jedinec chybné správanie a myslenie odnaučiť, preučiť alebo sa môže naučiť nové. Jedinec si musí uvedomovať pocit hladu a sýtosti a rozoznávať rizikové situácie, ktoré vedú ku konzumácii jedla v čase, keď to nie je vhodné. Zároveň sa naučí „náhradné riešenia“ rizikovej situácie, ktoré použije miesto jedla.
Farmakoterapia:
K dispozícii je len veľmi obmedzené množstvo liekov, u ktorých bola preukázaná účinnosť a bezpečnosť aj v dlhodobých klinických štúdiách. Preto k liečbe obezity liekmi sa pristupuje až vtedy, keď zlyhá účinná komplexná diétna, pohybová a behaviorálna liečba.
Často volenou metódou je užívanie voľnopredajných prípravkov proti obezite. Väčšina z „čajov proti obezite“ neobsahuje adekvátne množstvá účinných látok. Ani pri prípravkoch s obsahom biochrómu nebola zaznamenaný efekt na pokles hmotnosti. Rôzne koktaily, tyčinky a pod. ponúkané rozmanitými firmami majú taktiež sporný efekt. Výhodou snáď môže byť, že súčasťou pitia a pojedania doplnkov musí byť pravidelný stravovací režim – takže ak sa vďaka nim ľudia naučia pravidelne jedávať, mali aspoň nejaký význam.
Chirurgická liečba:
V súčasnosti najčastejšie realizovanými zákrokmi sú žalúdočná plastika a bandáž žalúdka. Tieto operácie sú určené ťažko obéznym ľuďom, zvyčajne aj s pridruženými ochoreniami, ako cukrovka, vysoký tlak, ischemická choroba srdca, ochorenie chrbtice a veľkých kĺbov, u ktorých opakovane zlyhali pokusy o redukciu hmotnosti pod lekárskym dohľadom.