Depresia u detí
Depresia – psychická porucha prinášajúca trpiacemu smútok, skľúčenosť, stratu záujmu s narušením schopnosti zvládať bežné životné situácie.
Depresia u detí sa od tej u dospelých môže líšiť príznakmi, priebehom aj reakciou na liečbu. U dospelých sa depresia prejavuje 3 typickými príznakmi: smutná nálada, spomalené myslenie, psychomotorický útlm. U detí sú určité príznaky typické pre všetky vekové skupiny, určité sa vyskytujú len u detí v dojčenskom veku, v predškolského veku, u školákov alebo adolescentov. Vo všeobecnosti ale platí, čím je dieťa mladšie, tým viac sa ochorenie prejavuje telesnými potiažmi. Časté sú aj poruchy správania, ktoré pri depresívnom prežívaní vyzerajú paradoxne – šaškovanie, nekľud, provokatívne správanie, agresivita apod.
Depresia môže vznikať už v dojčenskom veku – zvyčajne ako následok odlúčenia od osoby zabezpečujúcej bezpečie. Usmievavé dieťatko sa mení na plačlivé, apatické dieťa, neprospieva, pôsobí dojmom telesne chorého a objavujú sa poruchy vývoja. V batolivom veku je výrazná rozladenosť, strata zvedavosti a iniciatívy, opäť zabrzdenie vývoja.
Pre predškolské deti sú typické smutný výraz tváre, podráždenosť až agresivita, neschopnosť z čohokoľvek sa radovať – z hry, ani inej činnosti, plačlivosť – často s udávaním bolesti bruška alebo končatín (bolesti hlavy sa objavujú až s pribúdajúcim vekom), obmedzenie aktivít a záujmov, oslabenie mimiky a gestikulácie, odmietanie kontaktov s rovesníkmi, spoločné hranie sa.
Školský vek: depresívny vzhľad, ale môže vyzerať aj znudene, somatizácia (prítomnosť príznakov telesného ochorenia – bolesti hlavy, brucha, nevoľnosť, problémy so spánkom…), často podráždenosť až agresivita, šaškovanie, provokatívne správanie, hyperaktivita. Výsledkom sú problematické vzťahy s rovesníkmi aj dospelými, často sa zhoršuje školský prospech. Miesto nechutenstva sa môže objaviť tendencia k prejedaniu a priberanie na hmotnosti. V myšlienkach majú deti často pocity viny za veci, ktoré v skutočnosti nemohli zapríčiniť, nízku sebadôveru, narušenú sebaúctu. Nezriedka sa objavujú myšlienky o smrti, možné sú aj pokusy o samovraždu, ktoré sa nechtiac môže aj vydariť. V tejto skupine detí sú relatívne časté aj psychotické príznaky – sluchové halucinácie, bludy, paranoidita.
Adolescencia: podráždená nálada, neschopnosť prežívať radosť, pocity nudy a beznádeje, zmeny hmotnosti, poruchy chovania, nadmerná spavosť, zneužívanie návykových látok. Nálada kolíše v priebehu dňa, nemusí byť depresívna, len podráždená.
Pre okolie dieťaťa vrátane rodičov a pedagógov je niekedy veľmi obtiažne spoznať a prijať prejavy dieťaťa spojené s depresívnou poruchou – depresívny nezáujem pôsobí ako lenivosť, poruchy správania ako provokovanie alebo nevychovanosť. Zhoršenie prospechu vedie k odmietaniu zo strany rodičov aj pedagógov, čím sa v dieťati upevňuje pocit menejcennosti a bezmocnosti a bludný kruh sa uzatvára.
Depresia postihuje v predškolskom veku do 1 % detí, školskom veku priemerne 3 % detí – rovanko často dievčatá aj chlapcov. Na vzniku ochorenia sa podieľa mnoho faktorov, napr. genetika, osobnosť jedinca, vplyv prostredia atď. Rizikové faktory sú: výskyt podobných ochorení v rodine, konfliktné rodinné prostredie, nedostatočné zvládanie stresu, málo priateľských a rovesníckych vzťahov. Výskyt depresií u detí depresívnych rodičov je až 3 – 4x vyšší ako v bežnej populácii.
V diagnostike neexistuje žiaden špecifický test, štandardne by sa malo spraviť bežné laboratórne vyšetrenie (vrátane hormónov ŠŽ), neurologické vyšetrenie, EEG, CT event. NMRI mozgu na vylúčenie iného ochorenia, ktoré sa depresívnymi príznakmi môže prejavovať. Treba myslieť na to, že u detí sa depresia pomerne často kombinuje s iným psychickým ochorením, napr. úzkostnou poruchou, poruchami správania, neskôr so zneužívaním návykových látok alebo poruchami príjmu potravy. Odlíšiť treba aj bežný zármutok, ktorý by mal vymiznúť do 6, max. 12 mesiacov po traumatickej udalosti.
Priebeh depresie u detí je často recidivujúci, jedna neliečená ataka trvá u detí v priemere 8 – 13 mesiacov (u dospelých 3-5 mesiacov). Riziko recidívy je najvyššie v prvom roku po prebehnutej epizóde. U detí sa častejšie ako v dospelosti stáva, že v ďalšom priebehu ochorenia sa objaví hypomanická alebo manická epizóda, ochorenie sa preklasifikuje na bipolárnu afektívnu poruchu, ktorá sa lieči inak. V liečbe sa kombinuje podávanie liekov a psychoterapia, dôležitá je aj spolupráca psychiatra s rodičmi tak, aby rodičia prehodnotili a zmenili svoj prístup k dieťaťu. Odmietanie liekov zo strany rodičov nie je namieste – necháte dieťa zažívať pocity neúspechu, lebo nevládza a nevie sa sústrediť? Necháte ho zažívať pocity odmietania od ostatných, lebo často mení náladu? Necháte ho počúvať karhanie učiteľov, lebo nepracuje na vyučovaní?