Chrípka
Chrípka – náhle vznikajúce horúčkové ochorenie vyskytujúce sa väčšinou v epidémiách počas studeného ročného obdobia. Je vyvolávané chrípkovými vírusmi a je potrebné ho odlíšiť od zvyčajného prechladnutia. Menšie epidémie vznikajú prakticky každoročne, veľké epidémie až pandémie vznikajú raz za 15 a viac rokov.
Pôvodca ochorenia: vírus chrípky – typ A, B, C. Typ A (vyskytujúci sa aj u cicavcov) je zodpovedný za epidemický výskyt ochorenia, typy B a C (vyskytujúce sa len u človeka) podmieňujú skôr ojedinelé ochorenia. Chrípkový vírus vie meniť svoju antigénovú štruktúru (hlavne A) – teda skladbu niektorých (2) bielkovín na svojom povrchu – to je príčinou, že predchádzajúca chrípka nám neposkytuje imunitu pre nové ochorenie.
Prenos: ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou a priamym kontaktom. Vírus sa s kvapôčkami hlienu dostáva do prostredia pri kýchaní, kašľaní, rozprávaní. Prenos priamym kontaktom je pri podávaní rúk alebo bozkávaní. Vírusy sa dostávajú do dýchacích ciest príjemcu, v ich povrchových bunkách sa pomnožujú a poškodzujú ich.
ID: 18 hod. až 3 dni. Človek je nákazlivý už počas ID, a potom ešte 3 – 5 po vypuknutí choroby, deti až 7 dní.
KO: dominujúci príznakmi sú náhle vystupujúca horúčka nad 39 °C sprevádzaná pocitom zimnice, čoskoro sa objavujú bolesti hlavy, očí, končatín a postihnutý sa cíti ťažko chorý. Trpí nechutenstvom. Hlavne u detí sa často dostávajú do popredia gastrointestinálne príznaky, ktoré sú u dospelých zriedkavé. Pomnoženie vírusov v HDC sa prejaví dráždivým kašľom, zachrípnutím, bolesťami hrdla alebo bolesťami, pálením za hrudnou kosťou. Celkové príznaky ochorenia trvajú 2 – 3 dni, zriedkavo viac ako 5 dní. Poškodenie výstelky vytvára vhodné podmienky pre vznik druhotnej bakteriálnej infekcie v DC. Výsledkom môže byť zápal stredného ucha u detí, zápal prínosových dutín u mladých, zápal pľúc hlavne u starších ľudí, vznik pľúcnych abscesov, rozvoj komplikácií zo strany krvného obehu a srdca (napr. poruchy srdcového rytmu, srdcová nedostatočnosť, opuch pľúc atď). Tieto komplikácie sa objavujú zvyčajne po krátkom zlepšení koncom ochorenia. Veľmi nebezpečnými komplikáciami môžu byť zápal srdcového svalu alebo zápal mozgu. Vznikom komplikácií sú ohrození hlavne starí ľudia, tehotné ženy, ľudia s ochoreniami DC alebo srdca. Výskyt úmrtí je 0,5 – 1 úmrtie na 1000 ochorení, najviac ohrozenou vekovou skupinou je 65+. Po zvládnutí akútneho stavu nastupuje rekonvalescencia, ktorá môže byť rôzne dlhá – vyčerpanosť, slabosť a depresia u niektorých ľudí môže pretrvávať dlhé týždne.
Dg: počas epidémie rozhodujúcimi faktormi sú náhly začiatok choroby a ťažký celkový pocit choroby – ak tieto faktory chýbajú, je malá pravdepodobnosť, že ide o chrípku. Pri bežnom priebehu ochorenia nie je potrebná žiadna laboratórna diagnostika. Táto je potrebná, ak sa objavia komplikácie.
Liečba: aj keď existuje príčinná liečba, v praxi sa bežne nepoužíva – je vyhradená pre ťažko chorých, ktorí z rôznych príčin nemohli byť očkovaní. Tieto lieky blokujú uvoľňovanie nových vírusových častíc z buniek a tým šírenie vírusu – zanamivir (Relenza), oseltamivir (Tamiflu), amantadin. Mali by byť podané do 48 hod. od vzniku prvých príznakov. Najčastejšie sa používa len symptomatická liečba – pokoj na lôžku, lieky na zníženie horúčky, proti bolesti, sirup proti kašľu, kloktanie, inhalácia soľných roztokov a lebo roztokov s niekoľkými kvapkami oleja z čajovníka austrálskeho, kvapky do nosa, dostatok vitamínov a tekutín (2-4 l denne), vhodné bylinky sú echinacea, lipa, skorocel, materina dúška, podbeľ. Po ústupe horúčky telesné šetrenie. U detí nepoužívať lieky so salicylátmi (acylpyrin), len ibuprofen alebo paracetamol. Deti vo veku 6 mesiacov až 2 roky sú najčastejšie hospitalizovanou skupinou v súvislosti s chrípkou. ATB sú neúčinné, podávajú sa v prípade vzniku druhotnej bakteriálnej infekcie.
Niekoľko hygienických zásad, ktoré je vhodné pri chrípke dodržiavať:
- po utretí nosa si umyte ruky, používajte papierové vreckovky a po jednom použití ich vyhoďte
- nezakrývajte si ústa pri kýchaní a kašľaní holou rukou – vírusy tak prenášate na veci, ktorých sa dotknete
- nepotláčajte produktívny kašeľ, naopak berte lieky na uľahčenie vykašliavania
- obmedzte používanie nosných kvapiek na 3 dni
- pite veľa horúcich tekutín
- jedzte jogurty, ovocie a zeleninu
- jedzte silnú kuraciu polievku
- nefajčite a obmedzte alkohol a spotrebu kofeínu
- zostaňte v teple, veľa spite a odpočívajte
- neznižujte horúčku, pokiaľ nie je vyššia ako 38 °C
- veľa vetrajte
- často meňte uteráky (vírusom sa vo vlhkom a teplom prostredí dobre darí)
- po chorobe si vymeňte zubnú kefku
Profylaxia:
1. očkovanie
Každoročne sa pripravuje nová vakcína s aktuálnym zložením chrípkových vírusov. Očkovanie by sa malo realizovať ešte pred začiatkom chrípkovej sezóny – koncom septembra a v októbri, ale môže byť kedykoľvek až do konca februára.
Očkovanie sa odporúča nasledovných skupinám ľudí:
- všetci nad 65 rokov
- deti, mladiství aj dospelí so základnou chorobou ako chronické pľúcne choroby (astma, chronický zápal priedušiek), choroby krvného obehu a srdca, cukrovka, choroby obličiek, SM, krvné ochorenia, HIV infekcia, pacienti dostávajúci cytostatiká, imunosupresíva, vysoké dávky kortikosteroidov, ožarovaní
- obyvatelia domovov dôchodcov a domovov sociálnej starostlivosti
- osoby so zvýšeným ohrozením – lekársky personál, osoby v zariadeniach s rozsiahlym verejným ruchom
- v niektorých krajinách (USA) – tehotné v 2. a 3. Trimestri
- za rizikové sa považujú deti do 23 mesiacov, odporúča sa očkovanie detí od 6 mesiacov, všetkých členov domácnosti s dieťaťom mladším ako 6 mesiacov, ako aj žijúcich v spoločnej domácnosti so seniormi
Deti, ktoré ešte neboli proti chrípke očkované a chronicky chorí pacienti by mali dostať 2 dávky vakcíny v intervale 4 – 6 týždňov. Deti staršie ako 6 mesiacov môžu byť očkované subjednotkovými alebo štiepenými vakcínami – ale tvorba protilátok je u nich slabá, preto vhodné očkovať len v tom prípade, že je zaočkovaná celá rodina. Deti do 6 mesiacov veku protilátky netvoria vôbec.
KI očkovania: neodporúča sa u osôb s alergiou na vaječné, kuracie bielkoviny, u osôb, ktoré už mali ťažkú alebo alergickú reakciu na očkovanie proti chrípke, v čase akútnej infekcie, horúčkového ochorenia.
Ďalšie iné očkovanie sa odporúča až po 3 týždňoch.
NÚ očkovania: miestne príznaky: začervenanie (pri podkožnom podaní), svrbenie, bolesť. Celkové reakcie: únava, zvýšená teplota, bolesti hlavy, svalov a kĺbov, potenie, triaška – vymiznú aj bez liečby za 1 – 2 dni. Zriedkavo sa vyskytujúce: neuralgia (bolesť v priebehu nervu), parestézie (tŕpnutie, mravčenie), kŕče, prechodný pokles krvných doštičiek, zápal nervu, mozgu a miechy. Možná je alergická reakcia.
Efekt očkovania: Ochranný účinok sa dosiahne po 10 – 14 dňoch od očkovania, dĺžka imunity po vakcinácii je 6 – 12 mesiacov. 70 – 90% zaočkovaných buď vôbec neochorie alebo majú ľahší priebeh choroby. Očkovanie nechráni pred inými virózami (prechladnutiami).
2. otužovanie
Cieľom je „trénovanie“ ciev, aby sa v chlade veľmi nesťahovali – ich stiahnutím sa v slizniciach zhorší prekrvenie, zníži sa množstvo prítomný obranných látok proti mikroorganizmom, ktoré sa tu usadia a pomnožia.
3.
Teplota v byte okolo 20 °C
4.
Vitamín C v prírodnej forme, vysoké dávky vit. C môžu organizmus aj poškodzovať, navyše – telo z prijatého vit. C zúžitkuje len potrebné množstvo, zbytok sa vylúči močom
5.
Vyhýbanie sa miestnostiam a priestorom, kde dochádza k veľkej kumulácií ľudí (dopravné prostriedky, HM, divadlá, kiná, ale napr. aj škola)