»  »» Vakcinačné centrum - Bojnice ««  «

Chráňte svoje zdravie

MUCHOTRÁVKA ZELENÁ (AMANITA PHALLOIDES)

Výstraha: V oblasti Hornej Nitry bol v tomto roku podľa mykológov zaznamenaný zvýšený výskyt smrteľne jedovatej huby muchotrávky zelenej.

Na Slovensku, i v Európe muchotrávka zelená stále ostáva najčastejšou príčinou otráv hubami. Hubári si ju ľahko zmýlia pri zbere plávok, pečiarok či bedieľ.

Muchotrávka zelená je prudko jedovatá huba, ktorá zapríčiňuje viac ako 90 % všetkých smrteľných otráv hubami. Rastie od júla do októbra hlavne v teplých listnatých lesoch, možno ju nájsť aj v ihličnatých, najmä v borinách.

Neskúsení a nepozorní hubári si zamieňajú muchotrávku zelenú najčastejšie za zelené plávky, pečiarky alebo pošvovce.

Vyrastajú z akejsi pošvy, v dospelosti pripomínajúcej kalich, ktorého sa hovorí aj kalich smrti. Na hlúbiku majú takzvaný prsteň. Keď sú mladé, sú plachtičkou obalené celé a vtedy si ich môže niekto pomýliť aj s bielymi pečiarkami. Niekedy časť plachtičky zostáva aj na klobúku a spodok vlastne tvorí spomínaná pošva. Tretím typickým znakom je, že lupene sú vždy biele, bez ružových či iných odtieňov.

Farba klobúka však je veľmi variabilná, od tmavo olivovozelenej po takmer čisto bielu. Chutné plávky nemajú na valcovitom hlúbiku prsteň, ani kalich a nikdy žiadnu plachtičku. V porovnaní s muchotrávkou je hlúbik plávok i klobúk krehký a drobivý.

Muchotrávka biela a končistá (Amanita verna, Amanita virosa) sú blízko príbuzné druhy muchotrávky zelenej a sú rovnako smrteľne jedovaté. Odlišujú sa od nej predovšetkým bielym klobúkom.

Spoločným rozlišovacím znakom smrteľne jedovatých muchotrávok je blanitá voľná pošva, prsteň na hlúbiku a čisto biele lupene. Takúto kombináciu rozlišovacích znakov nemá žiadna iná huba!

„Prvé príznaky otravy sa objavujú 6 až 12 hodín po požití a to nevoľnosťou, zvracaním či hnačkami. Zákerná je však v tom, že ťažkosti odznejú, na niekoľko hodín ustúpia a otrávený môže mať pocit, že išlo o falošný poplach.

Po ďalších 6 až 12 hodinách však prichádza k tzv. hepatálnemu syndrómu, kedy je už ťažko poškodená pečeň. Otravy muchotrávkou zelenou môžu byť bez následkov, ak sa človek zavčasu dostane k lekárovi, inak sa končia pri ľahšej otrave s trvalými následkami v podobe poškodených obličiek a pečene, v ťažších prípadoch bezvedomím a na 8. až 12. deň smrťou v dôsledku zlyhania funkcie pečene.

Niektoré huby sú známe tým, že po tepelnom spracovaní sa ich jedy zneškodnia. Príkladom sú tzv. modráky (hríb siný, hríb zrnitohlúbikový), ktoré sú za surová síce nie smrteľne, ale prudko jedovaté. „Po dôkladnom 20-minútovom povarení sú to bezproblémové jedlé huby, pretože ich jedy sa teplom rozkladajú“.

Pravým opakom je muchotrávka zelená. Tá je rovnako nebezpečná vysušená, uvarená či zavarená.

Prvá pomoc

  • okamžite vyhľadáme alebo privoláme lekársku prvú pomoc
  • snažíme sa odstrániť zvyšky jedovatých húb zo žalúdka aj čriev (podporou vracania –spontánne, teplou slanou vodou, dráždením zadnej steny hltana, podaním preháňadla)
  • nepodávame jedlo, alkoholické nápoje
  • uložíme postihnutého na lôžko
  • do príchodu lekára a prevozu do nemocnice pozorujeme
  • uschováme nespracované zvyšky húb

Prevencia

Neodporúča sa experimentovať a skúšať neznáme druhy húb.

  • otrave hubami sa vyhneme jedine dôkladnou znalosťou všetkých nebezpečných jedovatých druhov
  • plodnice húb zásadne neodrezávame nad zemou, aby sme neprehliadli niektorý dôležitý rozlišovací znak (napr. pošvu muchotrávky zelenej)
  • huby dostatočne dlho tepelne spracovávame
  • deťom jedlo z húb nepodávame, malé deti majú často ťažkosti aj po zjedení jedlých húb

Ľudové recepty hovoria, že ak po vložení do pripravovaných húb cesnak alebo cibuľa zhnedne, strieborná lyžička sčernie či petržlenová vňať zožltne, ide o jedovaté huby. Všetky podobne „zaručené tipy“ na overenie jedovatosti hríbov treba odmietnuť. „Neexistuje žiadny univerzálny recept, ako sa dá spoznať, či je huba jedovatá. Človek musí 100-percentne vedieť, čo zbiera.“ „Ľudia veľmi často majú pocit, že ak si kúpia atlas húb, v ktorom je 500 druhov húb, že sú to všetky huby, ktorú u nás rastú. Nie je to však pravda, pretože na Slovensku rastie okolo 7 tisíc druhov húb. Z nich len asi 50 druhov sa bežne zbiera a asi o 200 druhoch vieme, že sú jedovaté“. Niektoré druhy môžu byť dokonca karcinogénne, spôsobovať alergie alebo obsahovať ťažké kovy.

Zdroj: ÚZV Bratislava

Oddelenie výchovy ku zdraviu