»  »» Vakcinačné centrum - Bojnice ««  «

Príspevky v rubrike ‘Podpora zdravia‘

Vyhodnotenie IX. ročníka kampane „Vyzvi srdce k pohybu“

V roku 2021 sa konal IX. ročník kampane „Vyzvi srdce k pohybu“. Táto kampaň je dlhotrvajúcou výzvou na zvýšenie pohybovej aktivity obyvateľov Slovenskej republiky, ktorá využíva formu súťaže na zvýšenie motivácie k pohybu. Vznikla na podklade poľského vzoru „Postaw serce na nogi“ a od roku 2005 sa koná vždy v nepárny rok. Gestorom kampane bol v roku 2021 Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý organizoval kampaň pod záštitou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a v spolupráci s ostatnými regionálnymi úradmi Slovenskej republiky.
Celý text »

Svetový deň Alzheimerovej choroby

Svetový deň Alzheimerovej choroby je medzinárodná kampaň zameraná na upozorňovanie na problémy, ktorým čelia ľudia postihnutí demenciou. Zároveň je tento deň príležitosťou  na zvýšenie povedomia o prevencii a podpore kognitívneho zdravia v zmysle oddialenia znižovania úrovne poznávacích procesov v dôsledku starnutia či neurodegeneratívnych procesov.

Poruchy pamäti sú časté v starobe, ale môžu sa vyskytovať už od stredného veku. Staroba je prirodzenou etapou ľudského života. Demencia je naproti tomu choroba, ktorá k normálnemu starnutiu nepatrí.

Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba. Podľa štatistík je v súčasnosti na svete 46,8 miliónov ľudí postihnutých demenciou Alzheimerovho typu, pričom každoročný prírastok je 4 a pol milióna nových prípadov. Počet pacientov na Slovensku sa odhaduje na 50 000 pacientov s Alzheimerovou chorobou a príbuznými ochoreniami. Presné číslo nie je známe, nakoľko zatiaľ nebola uskutočnená adekvátna epidemiologická štúdia.
Celý text »

12. september – Európsky deň ústneho zdravia

Ústne zdravie má mnohostrannú úlohu a zahŕňa schopnosť rozprávať, smiať sa, rozoznávať  vône, ochutnávať, dotýkať sa, žuvať, prehĺtať a pociťovať rozsah emócií prostredníctvom výrazov tvárovej mimiky s dôverou a bez bolesti, bez nepohody a ochorení v ústnej dutine a tvárovej oblasti (definícia Svetovej zdravotníckej organizácie).

Ústne zdravie:

  • nevyskytuje sa izolovane, ale je dôležitou súčasťou celkového zdravia, fyzickej a duševnej pohody človeka,
  • významne prispieva k celkovému zdraviu a pocitu zdravia. Ak sa v ústach vyskytujú neliečené ochorenia, tieto sú príčinou ochorení alebo zhoršujú už existujúce ochorenie iného orgánu ľudského organizmu,
  • odráža fyziologické, sociálne a psychologické faktory, ktoré sú základné pre kvalitu života,
  • je ovplyvnené zmenenými skúsenosťami jednotlivcov, vnímaním, očakávaniami a schopnosťou prispôsobiť sa situáciám.
  • jeho kvalitu dokážeme udržať dokonale realizovanými preventívnymi opatreniami.


Celý text »

Medzinárodný deň povedomia o fetálnom alkoholovom syndróme

Nadmerné pitie alkoholu počas tehotenstva môže viesť k spontánnemu potratu alebo spôsobiť množstvo zdravotných ťažkostí známych, ako poruchy fetálneho alkoholového spektra. Najzávažnejší je fetálny alkoholový syndróm (FAS), ktorý si pripomíname 9. septembra.

Ľudia s FAS mávajú abnormálne črty tváre, problémy s rastom a centrálnym nervovým systémom. Môžu mať problémy s učením, pamäťou, pozornosťou, komunikáciou, zrakom alebo sluchom alebo kombináciu týchto problémov.

Prečo pijú ženy alkohol počas tehotenstva?

  • netušia, že sú tehotné, veľa tehotenstiev je neplánovaných, väčšina žien však po zistení, že čakajú dieťa, alkohol prestane piť,
  • nevedia o rozsahu poškodení, ktoré môže spôsobiť alkohol plodu, alebo riziká podceňujú, pretože poznajú ženy, ktoré v tehotenstve pili a majú zdravé deti,
  • užívanie alkoholu je v ich sociálnej skupine normou a jeho odmietanie môže byť obťažné,
  • pitím sa snažia zvládnuť náročné životné situácie –  násilie, depresívne stavy, zlú existenčnú situáciu.

Treba vedieť, že:

  • neexistuje bezpečný čas, typ a ani množstvo alkoholu, ktoré by mohla žena vypiť počas tehotenstva,
  • pitie alkoholu v tehotenstve môže viesť k poškodeniu dieťaťa, čím viac žena pije, tým je riziko vyššie.

Zdroj: ÚVZ SR

Ako podporiť duševné zdravie starších ľudí počas pandémie COVID-19

1.   Ako môžem zostať zdravý?

  • Trénujte si myseľ. Stimulujte a udržiavajte ju v činnosti (lúštite krížovky, vyplňte sudoku, učte sa cudzí jazyk, poskladajte si puzzle…)
  • Dodržiavajte svoj pravidelný denný režim alebo si vytvorte nový.
  • Spite a stravujte sa pravidelne v rovnakom čase každý deň.
  • Stravujte sa zdravo a vyvážene, pite dostatok tekutín. Konzumujte zdravé a obmedzte nezdravé potraviny. Nefajčite a obmedzte pitie alkoholu.
  • Snažte sa každý deň venovať aspoň 30 minút nejakej fyzickej aktivite, najlepšie na čerstvom vzduchu.
  • Berte pravidelne lieky, ktoré vám predpísal lekár, neprestaňte s užívaním, kým to lekár neschváli. Absolvujte pravidelné preventívne prehliadky.

2.   Čo môžem urobiť pre zlepšenie nálady?

  • Dodržiavajte denný režim, zaraďte do neho zaujímavé aktivity, na ktoré sa tešíte. Zapájajte sa do komunitných aktivít.
  • Buďte v kontakte so svojou rodinou a priateľmi.
  • Sústreďte sa na aktivity, ktoré vás rozptýlia, upokoja alebo rozveselia a zaraďte ich do svojho denného režimu.
  • Vyskúšajte  meditáciu, relaxáciu alebo dychové cvičenia, ktoré pomôžu uvoľniť napätie a pomáhajú navodiť stav pokoja a pohody.
  • Ukrývate v sebe veľkú silu a múdrosť, podeľte sa s tým.

3.   Ako môžem byť spojený so svojou rodinou a komunitou?

  • Ak len trošku môžete pomáhajte a zaujímajte sa o iných.
  • Pravidelne komunikujte so svojou rodinou a priateľmi.
  • Zostaňte aktívny vo svojej komunite, cirkvi, kostole alebo zbore.
  • Zapojte sa do nejakej aktivity alebo menšej skupiny vo svojej  komunite, kostole alebo v zbore.
  • Využite on-line alebo telefonickú možnosť spojenia.
  • Sledujte bohoslužby v televízii alebo on-line.

4. Kde môžem získať pomoc ak ju potrebujem?

  • Kontaktujte odborníka – lekára, psychológa alebo sociálneho pracovníka, ak počas viacerých dní za sebou prežívate stres, úzkosť alebo strach.
  • Požiadajte o pomoc svoju rodinu, priateľov.
  • Obráťte sa na vašu komunitu, na svojho farára alebo pastora. Je prirodzené, že občas cítime strach, obavy alebo sa cítime osamelý, môže nám však pomôcť, keď sa o tom porozprávame.

5.  Ako sa môžem vyrovnať so smútkom?

  • Dajte smútku čas. Častokrát sa nám zdá, že smútok a bolesť, ktorú prežívame sa nikdy neskončí, ale čas zmierňuje rany.
  • Spomeňte si na šťastné chvíle so svojou rodinou, priateľmi a sústreďte sa na pekné spomienky.
  • Obráťte sa na sociálneho pracovníka, psychológa, farára alebo pastora, ktorí vedia, ako pomôcť, keď prežívate ťažké chvíle.
  • Sústreďte sa na aktivity, ktoré vás tešia a robia vám radosť.

Zdroj: ÚVZ SR, mhpss.net

Stravovanie počas leta

Zásady pre stravovanie a výber potravín v lete

  • Strava má byť v letných mesiacoch „ľahšia“, teda ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, pretože organizmus v lete nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch, súčasne však strava musí poskytovať dostatok výživných látok.
  • Zložením má byť vyvážená a pestrá: dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky (najmä nasýtené) a jednoduché sacharidy.
  • Strava by mala obsahovať dostatok ovocia a zeleniny (najmä sezónnych), ktoré okrem tekutín obsahuje množstvo cenných výživových zložiek, ako sú vitamíny a minerály, enzýmy, vláknina. V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou obzvlášť dôležité.
  • Slnečné žiarenie spotrebúva najmä pri opaľovaní (masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením) antioxidanty v organizme. Ide najmä o antioxidanty, ktoré možno doplniť stravou: vitamíny A (resp. Betakarotén – provitamín A), C a E.
  • Vitamín A sa nachádza napr. v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle, rybách.
  • Vitamín C v ovocí (čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice), zelenine (paprika, karfiol, kel, kaleráb, paradajky), zemiakoch.
  • Vitamín E v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch.
  • Veľmi účinným antioxidantom je však aj lykopén (obsahujú ho paradajky, červený melón).
  • Vysoké teploty v lete vedú k zvýšeným stratám vody z organizmu najmä potením, čo je spojené aj so stratou minerálov, vrátane sodíka. Straty tekutín a minerálnych látok je potrebné nahrádzať správnym pitným režimom a konzumáciou vyváženej stravy.
  • Zvýšenú opatrnosť venujte tzv. epidemiologicky rizikovým potravinám, najmä pokiaľ nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe, skladovaní a manipulácii s nimi (zmrzlina, lahôdky, cukrárske výrobky, pokrmy pre dojčatá a deti).
  • Výrobky z mäsa, vajec a mlieka konzumujte len dostatočne tepelne spracované. 
  • Je dôležité dodržiavať predpísanú dĺžku a teplotu pri skladovaní potravín a pokrmov.

Desatoro WHO k ochrane pred črevnými nákazami:

  1. Výber zdravotne bezchybných potravín: pri nákupe uprednostňujte tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyte.
  2. Dôkladné preváranie potravín: usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou je však dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
  3. Konzumácia bezprostredne po uvarení: pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané v izbovej teplote, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
  4. Správne skladovanie potravín: ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C). Chybou je uloženie do chladničky väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé. Môžu sa tak pomnožiť mikroorganizmy.
  5. Dôkladné zohrievanie potravín: uvarené potraviny je potrebné zohrievať pri teplote minimálne 70°C.
  6. Zabráňte skríženej kontaminácii surových a uvarených potravín: bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
  7. Umývanie rúk je nutné pred prípravou potravín, počas jej prerušenia, po opracovaní surových potravín a, samozrejme, po použití toalety, prebaľovaní dieťaťa a dotyku domácich zvierat.
  8. Čistota kuchynského zariadenia: potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
  9. Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
  10. Na prípravu jedál a nápojov používajte výhradne pitnú vodu.

Zdroj: ÚVZ SR

Letný manuál prevencie počas horúčav

Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, či zvracanie. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) vám preto prináša základné pravidlá prevencie proti následkom horúčav.
Celý text »

Svetový deň bez tabaku 2021

Svetový deň bez tabaku bol v roku 1987 vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a každoročne si ho pripomíname 31. mája. Tohtoročným heslom pre tento deň je: „Rozhodni sa – skoncuj“ („Commit to quit“). Cieľom kampane, do ktorej sa zapája aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR), je povzbudiť ľudí k rozhodnutiu prestať fajčiť, ponúknuť im potrebné nástroje pomoci a podporiť ich v kritických momentoch počas abstinencie.
Celý text »

Vyzvi srdce k pohybu 2021

V súvislosti so Svetovým dňom pohybom ku zdraviu, ktorý každoročne pripadá na 10. mája, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici pod záštitou Úradu verejného zdravotníctva v SR v spolupráci s ostatnými Regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v SR vyhlasuje IX. ročník celonárodnej kampane „Vyzvi srdce k pohybu“. Kampaň bude trvať od 10. mája do 1. augusta 2021.

Cieľom kampane je povzbudiť čo najviac ľudí, aby zaradili do svojho voľného času každodenne aspoň 30 minút pohybových aktivít a žili zdravšie. Účastníci v uplynulých ročníkoch výrazne zvýšili svoju pohybovú aktivitu, mnohí z nich zhodili nadbytočné kilogramy a väčšina z nich sa vďaka pravidelnému pohybu začala cítiť lepšie.
Celý text »

Svetový deň zdravia

Svetový deň zdravia (World Healthy Day), ktorý bol vyhlásený v roku 1950 Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), si každoročne pripomíname 7. apríla.

       Podľa výsledkov pravidelných prieskumov Zdravotného uvedomenia a správania sa obyvateľov Slovenska organizovaných Úradom verejného zdravotníctva SR za obdobie rokov 2013 – 2019 narástol záujem obyvateľov SR o aktívny pohyb. Najobľúbenejšie boli prechádzky a rekreačný šport. Podľa názoru opytovaných sa im tiež zlepšovala fyzická kondícia.

Avšak už rok je z dôvodu pandemickej situácie súvisiacej s Covid-19 obmedzenie rôzneho stupňa pohybu, čo sa najviac dotklo obyvateľov v seniorskom veku. Dlhodobá izolácia v domácom prostredí môže narušiť zaužívané zvyklosti v cvičení a postupne môže dochádzať k strate svalovej hmoty a udržiavanej kondície. Pritom takéto fyziologické zmeny sú s pribúdajúcim vekom bez dostatočnej fyzickej aktivity prirodzené a platí pravidlo: „Používajte ich, lebo ich stratíte!“.
Celý text »