7. apríl – Svetový deň zdravia
Heslo svetového dňa pre tento rok znie: Porazme cukrovku.
Európsky región WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) má aj vlastné heslo: Buďme aktívni – jedzme zdravo – riaďme sa radami lekárov.
Vo svete žije asi 350 miliónov ľudí s cukrovkou (diabetes mellitus). Ich počet sa pri súčasnom trende do roku 2040 zdvojnásobí. V roku 2012 na cukrovku zomrelo 1,5 milióna ľudí, ďalšie milióny trpia a zomierajú na komplikácie tohto ochorenia. Do roku 2030 sa stane 7. najčastejšou príčinou smrti vo svete.
Incidencia aj prevalencia cukrovky stúpa vo všetkých vekových kategóriách, pričom v niektorých členských štátoch postihuje už teraz 10 až 15 % populácie. Rastúci počet prípadov má na svedomí najmä častejší výskyt nadváhy a obezity, nezdravá strava, nedostatok fyzickej aktivity a socioekonomické znevýhodnenie. Cukrovka nepredstavuje problém len pre tých, ktorí trpia na toto ochorenie, ale predstavuje tiež záťaž v podobe vysokých výdavkov na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie dlhodobo chorých a invalidizovaných.
Štatistika v Európe
- diabetes postihuje 64 miliónov ľudí, z toho 33 miliónov žien a 31 miliónov mužov starších ako 18 rokov,
- podiel dospelých s diabetom sa pohybuje v rozmedzí od 5,2 % do 13,3 % populácie u mužov a 3,3 % až 14,2 % populácie u žien,
- prevalencia diabetu v rokoch 1980 až 2014 stúpla o 2 %, z 5,3 % na 7,3 % populácie (vo veku nad 18 rokov),
- diabetes si ročne vyžiada desiatky tisícov životov, ale tomuto potenciálne smrteľnému ochoreniu možno predchádzať – odhady naznačujú, že až v 80 % prípadov diabetu 2. typu sa ochoreniu dá predísť.
Na Slovensku dnes žije približne 400 000 diabetikov, 100 000 ľudí o svojej chorobe nevie. Diabetes 1. typu má asi 30 000 ľudí, pričom ročne pribudne do 1 800 nových pacientov s diabetom 1. typu. Ten je charakteristický najmä pre deti a mladších pacientov.
Rizikové faktory
Štúdie zaoberajúce sa epidémiou diabetu naznačujú, že neovplyvniteľné rizikové faktory, ako napríklad starnutie populácie a dlhšie prežívanie, vysvetľujú len zhruba 20 % nárastu v prevalencii. Tento nárast je spôsobený predovšetkým zvýšeným výskytom ovplyvniteľných rizikových faktorov, vrátane nadváhy a obezity, nezdravej stravy a nedostatku telesnej aktivity a sociálno-ekonomického znevýhodnenia. Vysoké BMI (Body mass index) bolo podľa odhadov zodpovedné za 17 % všetkých úmrtí v dôsledku diabetu v roku 2012. V Európskom regióne je prevalencia nadváhy u dospelých starších ako 18 rokov takmer 63 % u mužov a 55 % u žien. Dospelí s diabetom majú 2 – 3 krát vyšší výskyt kardiovaskulárnych ochorení v porovnaní s dospelými bez diabetu.
Prevencia
Jediný zaručený spôsob, ako dostať epidémiu diabetu pod kontrolu, je zabrániť vzniku tohto ochorenia, čo sa dá vo veľkej väčšine prípadov diabetu 2. typu. Mnohé zo zdravotných rizík spojených s rastúcou telesnou hmotnosťou, a tým aj so zvýšeným rizikom diabetu, sa objavujú už u detí a mladých ľudí. Jednoduché zmeny životného štýlu sú preukázateľne účinné pri prevencii alebo oddialení nástupu diabetu.
Predchádzať vzniku diabetu 2. typu a jeho komplikáciám môžu ľudia všetkých vekových kategórií:
- dosiahnutím a udržovaním zdravej telesnej hmotnosti,
- fyzickou aktivitou – minimálne 30 minút pravidelnej, stredne intenzívnej aktivity počas väčšiny dní a zvýšená aktivita, ak je potrebná pre reguláciu hmotnosti,
- zdravou stravou, zahŕňajúcou 3 – 5 porcií ovocia a zeleniny denne, s obmedzením príjmu cukru a nasýtených tukov,
- vyvarovaním sa užívania tabaku – fajčenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení.
WHO považuje diabetes za jednu z epidémií 21. storočia
Vzhľadom k tomu, že štyri hlavné skupiny neprenosných ochorení v Európe, na ktoré trpí a zomiera väčšina Európanov (diabetes, kardiovaskulárne ochorenia, rakovina a chronické respiračné ochorenia), majú spoločné ovplyvniteľné rizikové faktory, WHO podčiarkuje, že cieleným potláčaním týchto rizikových faktorov sa nielen oddiali vznik týchto ochorení, ale sa zredukuje ich výskyt aj v absolútnom počte. Cieľom populačnej prevencie však nie je len riešiť tieto rizikové faktory v rámci sektoru zdravotníctva, ale aj formovať celospoločenské prostredie, v ktorom ľudia žijú, pracujú, študujú a trávia voľný čas tak, aby pre nich boli zdravé alternatívy prístupné a ľahko uskutočniteľné. Žiadna izolovaná politika alebo intervencia zameraná na jednotlivca a na jeho ochorenie nemôže dosiahnuť, aby sa dosiahla populačná zmena. Na to je potrebný celospoločenský konsenzus a spolupráca všetkých rezortov a sektorov.
Zdroj: www.who.sk