7. apríl 2014 – Svetový deň zdravia
Každoročne na tento deň pripadá Svetový deň zdravia (World Healthy Day), ktorý bol vyhlásený v roku 1950 Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), ako pripomenutie vzniku WHO v roku 1948. Tento dátum býva tradične sprevádzaný celosvetovými podujatiami sústreďujúcimi sa na každoročne vyhlasovanú tému.
Ústrednou témou Svetového dňa zdravia pre tento rok sú Choroby prenášané vektormi, s heslom: Malý živočích, veľká hrozba. Naučme sa chrániť.
Cieľom je zvýšiť informovanosť o jednotlivých nákazách a o možnostiach ich prevencie. Ide hlavne o ochorenia – lymská bolerióza a vírusová encefalitída.
Borelióza (Lymská borelióza)
– je najbežnejšie infekčné ochorenie prenášané vektorom (kliešťom) v Európskom regióne WHO. Najväčšie rozšírenie je zaznamenané v centrálnej Európe, kde je viac ako 360 00 ochorení za posledné dve desaťročia. Vyskytuje sa v období, hlavne od apríla do septembra, nakoľko sa ale klimatické podmienky menia, objavujú sa už aj v skorších mesiacoch. Ochorenie prebieha v troch fázach. Po napadnutí infikovaným kliešťom sú prvé príznaky pozorovateľné niekoľko dní až týždňov po infekcii. V prvej fáze sa často objavuje najtypickejší príznak nákazy – červená škvrna s bielym stredom v mieste prisatia kliešťa, ktorá sa postupne zväčšuje. Objavuje sa niekoľko dní po prisatí kliešťa, ale tiež aj po niekoľkých týždňoch. Najčastejšia inkubačná doba je 7 – 14 dní. Škvrna sa objavuje asi u 80 % pacientov. Prejavuje sa a môže byť sprevádzaná horúčkou, únavou, bolesťou hlavy, malátnosťou alebo zvracaním. Tato fáza môže pripomínať chrípkové príznaky. V tomto štádiu je najvhodnejšie vyhľadať lekára a ochorenie dôkladne preliečiť antibiotikami. V niektorých prípadoch nákaz nemusia byť žiadne pozorovateľné príznaky a choroba prechádza do druhej fázy, ktorá je sprevádzaná ťažko liečiteľnými chronickými formami ochorenia. Táto fáza začína približne po dvoch až dvanástich týždňoch od prisatia kliešťa. Pre túto fázu sú typické bolesti kĺbov a vznik opuchov najmä kolenného kĺbu, bolesti svalov. Tretia fáza sa prejavuje niekoľko mesiacov až rokov po infekcii. Medzi príznaky sa radí zápalové postihnutie kože, najmä na dolných končatinách, zápaly kĺbov a tiež zápalové ochorenia mozgu a miechy, srdca alebo oka.
Na Slovensku sa borelióza vyskytuje asi u 10 % kliešťov, v niektorých ohniskách môže byť vyššia. Predpokladá sa, že na rozvoj ochorenia musí byť kliešť prisatý na tele aspoň 24 hodín. Proti lymskej borelióze neexistuje očkovanie. Preto je veľmi dôležitá každodenná prehliadka tela i odevu po návrate z lesa a prírody na prítomnosť kliešťov, správne oblečenie, používanie repelentov. Skoré odhalenie prisatého kliešťa je vždy prospešné.
Vírusová encefalitída
Encefalitída je vírusové, zápalové ochorenie, ktoré postihuje mozog. Spôsobujú ho mikroorganizmy, predovšetkým vírusy.
Klinické príznaky sa líšia v závislosti od vírusu, ktorý encefalitídu spôsobil, formy encefalitídy a rozsahu poškodenia.
Inkubačná doba ochorenia je 2 – 28 dní. Prvá fáza infekcie sa podobá chrípke. Prejavuje sa celkovou slabosťou, únavou, bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, problémami s trávením. Po prvej fáze nasleduje bezpríznakové obdobie charakterizované zlepšením stavu. Trvá 1 – 20 dní. V druhej fáze nastáva postihnutie centrálneho nervového systému. Chorí sú svetloplachí, majú silné bolesti hlavy, svalstva šije a chrbta, zvracajú. Horúčka môže vystúpiť na 40 až 41 °C. Môžu sa pridružiť aj svalové kŕče, poruchy vedomia, koordinácie, v ťažkých prípadoch až kóma alebo smrť.
V tých lepších prípadoch trvá horúčka 3 až 7 dní a s jej poklesom sa zastavuje postup ochorenia.
Pri ťažších formách môžu zdravotné problémy pretrvávať niekoľko týždňov až mesiacov. U niektorých pacientov sú následky trvalé (znížená výkonnosť, poruchy schopnosti sústrediť sa, depresie, obrny). V tých najhorších prípadoch sa ochorenia končia smrťou, čo predstavuje 1 % – 2 %.
V prevencii na ochranu existuje bezpečná a efektívna vakcína (očkovanie). Očkuje sa v období pred objavením sa kliešťov v prírode (na jeseň alebo v zime, keďže vtedy výrazne klesá aktivita kliešťov). Zároveň má organizmus dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve v súlade so vzrastajúcou aktivitou kliešťov.
Rozlišujú sa dve formy ochorenia:
Primárna encefalitída – vzniká, keď mikroorganizmus napadne priamo nervové tkanivo. Postihuje ľudí v ktoromkoľvek ročnom období alebo počas epidémie. Ide o vážnejší stav ako pri sekundárnej forme.
Sekundárna encefalitída – vzniká po preniknutí mikroorganizmu z inej časti tela. Vyskytuje sa častejšie.
Faktory, ktoré zvyšujú riziko encefalitídy:
- pohyb a pobyt v prírode
- vek (niektoré typy encefalitíd postihujú viacej a častejšie deti a ľudí vo vyššom veku)
- geografická poloha (na Slovensku hlavne na Záhorí, v oblasti Rožňavy, Komárna, Nitry)
- ročné obdobie (väčší výskyt v lete)
- oslabený imunitný systém (ľudia po transplantáciách, počas terapie nádorov sú náchylnejší
Ako sa chrániť…
- Zabezpečiť si včas vakcináciu.
- Pri turistike, práci a pobyte v prírode treba venovať zvýšenú pozornosť ochrane proti pohryznutiu kliešťom. Treba nosiť farebné oblečenie, tričká s dlhými rukávmi, dlhé nohavice, pokrývku hlavy, používať repelenty na odokrytú kožu a oblečenie, ako prevenciu uhryznutia kliešťom.
- Pravidelne si kontrolovať kožu. Nájdeného prisatého kliešťa, odstrániť pinzetou a aplikovať dezinfekčný prostriedok. V oblastiach zamorených kliešťami si skontrolovať oblečenie, batožinu a ďalšie príslušenstvo predtým, ako sa vrátime domov.
- Overiť si, či sa striktne dodržiava kontrola potravín a vyvarovať sa nepasterizovaným mliečnym produktom v oblastiach, kde sa vyskytuje kliešťami prenášaná encefalitída.
- Vyhýbať sa kontaktu s krvou, sekrétmi, orgánmi a ďalšími telesnými tekutinami infikovaných ľudí aj zvierat.