»  »» Vakcinačné centrum - Bojnice ««  «

31. máj – Svetový deň bez tabaku

Tento deň bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou. Zmyslom 31. mája je zlepšiť informovanie o nepriaznivých zdravotných následkoch fajčenia v mladom veku a podporiť všetky aktivity a chrániť deti a mládež pred aktívnym, ale aj pasívnym fajčením.

Tohtoročným heslom dňa bez tabaku je – Zvýšiť dane z tabakových výrobkov.

V súčasnosti podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v dôsledku fajčenia zomiera ročne takmer 6 miliónov ľudí, z toho je viac ako 600 000 nefajčiarov, ktorí zomierajú v dôsledku pasívneho fajčenia. Len v Európe fajčenie tabaku zapríčiňuje približne 700 000 predčasných úmrtí a znepokojivá je skutočnosť, že väčšina Európanov začína fajčiť v skorej mladosti, pred 18. rokom života. Fajčenie je tiež naďalej na prvom mieste príčin smrti, ktorým je možné zabrániť. Pokiaľ bude súčasný trend pokračovať, počíta WHO na rok 2030 už s ôsmimi miliónmi obetí tohto zlozvyku za rok.

Svetová zdravotnícka organizácia klasifikovala fajčenie jednoznačne ako závislosť – presnejšie „ako duševnú poruchu a poruchu správania pri užívaní tabaku“. Závislosť od nikotínu je najsilnejšia závislosť, akú ľudstvo pozná. Podľa najnovších výskumov je závislosť od užívania tabaku silnejšia, ako od užívania alkoholu, heroínu, kofeínu alebo marihuany.

Fajčiar začína fajčiť z psychických a sociálnych dôvodov (potreba patriť do nejakej skupiny a byť v nej uznaným členom, zvládať stres a úzkosť, zlepšiť schopnosť sústredenia, zo zvedavosti a z nudy). Látka v cigarete, ktorá mu umožňuje toto všetko dosiahnuť je nikotín. Nikotín je však súčasne látkou, ktorá spôsobuje silnú závislosť a fajčiarovi poskytuje žiadaný účinok. Táto nevzniká okamžite, ale postupne. Potom fajčiar, závislý od nikotínu, musí fajčiť stále viac, aby doplnil svoju zníženú hladinu nikotínu v krvi na „normálnu“, pri ktorej sa cíti dobre.

Podľa výskumov Svetovej zdravotníckej organizácie sa úmrtnosť v dôsledku fajčenia v nasledujúcich dvoch desaťročiach celosvetovo strojnásobí. Fajčenie znižuje dĺžku života vo všetkých vekových skupinách.

Rakovinotvorné látky spôsobujú vznik rakoviny pľúc, môžu sa podieľať aj na rakovine krčka maternice, hrtanu, ústnej dutiny, pažeráka, pankreasu a močového mechúra. Ďalšie škodlivé látky – voľné kyslíkové radikály podporujú vznik nádorov, kôrnatenie ciev, uplatňujú sa pri vzniku zápalov dýchacích ciest a chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Oxid uhoľnatý sa viaže na krvné farbivo – hemoglobín a znižuje množstvo kyslíka prenášaného krvou, takže jednotlivé tkanivá a orgány trpia jeho nedostatkom.

Následky fajčenia nepostihujú len samotných fajčiarov, ale aj tzv. pasívnych fajčiarov. Aj pri pasívnom fajčení je človek vystavený škodlivému vplyvu viac než 4 000 chemikálií a najmenej 40 známych chemických látok spôsobujúcich rakovinu. Ľudia vystavení tabakovému dymu majú, podobne ako fajčiari, zvýšené riziko srdcovocievnych, nádorových a iných chronických ochorení. Pasívne fajčenie vyvoláva aj iné choroby. Deti fajčiarov trpia oveľa častejšie infekciami dýchacích ciest, ako deti nefajčiarov. V tehotenstve toxické látky vznikajúce pri fajčení obmedzujú v materskom organizme prenos kyslíka. Spontánne potraty sú u fajčiarok 1,4 krát častejšie, pôrodná úmrtnosť 1,2 krát vyššia. Deti matiek, ktoré fajčia majú nízku pôrodnú hmotnosť, častejší predčasný pôrod, častejšie umierajú na syndróm náhlej smrti kojencov, sú chorľavejšie na astmu a respiračné infekcie.

Zanechania fajčenia má význam v každom veku, aj keď vyšší zdravotný benefit možno očakávať u mladších jedincov. Zanechanie fajčenia by malo byť samozrejmosťou u ľudí, ktorí trpia cievnymi chorobami alebo chorobami dýchacích ciest.