28. júl – Svetový deň hepatitídy
Hepatitída je zápalové ochorenie pečene spôsobujúce poškodenie a deštrukciu pečeňových buniek. Často sa zamieňa slovom „žltačka“. Podľa vyvolávajúcej príčiny existuje niekoľko druhov hepatitíd. Najčastejším pôvodcom hepatitídy sú vírusy.
Hepatitída môže prebiehať v dvoch základných formách – akútne a chronicky.
Akútna – charakteristický je náhly začiatok s výraznými ťažkosťami. Choroba obvykle po dvoch mesiacoch ustupuje alebo výnimočne vedie k zlyhaniu funkcie pečene.
Chronická – táto forma hepatitídy vzniká najčastejšie prechodom z akútneho ochorenia. Predstavuje veľké riziko vzniku zdĺhavého ochorenia poškodzujúceho pečeň. Často spôsobuje nebezpečné komplikácie.
Hepatitída A
Pôvodca nákazy je vírus hepatitídy A (HAV). Človek sa infikuje znečistenými rukami, vodou a potravinami. Vírus sa po požití dostáva do črevného traktu, z ktorého ďalej krvou preniká do pečene a poškodzuje ju. Po pomnožení v pečeni sa vylučuje žlčou do čreva a stolicou do vonkajšieho prostredia. Vírus hepatitídy A sa vyznačuje pomerne vysokou odolnosťou voči vonkajším vplyvom.
Choroba sa šíri fekálno-orálnym spôsobom. Zdrojom nákazy je človek infikovaný hepatitídou A, ktorý vylučuje vírus stolicou.
Najdôležitejšou formou prevencie pred hepatitídou A je dodržiavanie zásad hygieny. Spočíva predovšetkým v dokonalom umývaní rúk po návšteve toalety, či pred prípravou jedál. Dôležité je tiež zabezpečiť kvalitnú pitnú vodu a ochranu potravín dostatočným tepelným spracovaním. Vodné zdroje je nutné chrániť pred kontamináciou. Ďalšou účinnou formou prevencie je očkovanie, ktoré je možné odporučiť každému, najmä však rizikovým skupinám obyvateľstva (deti, počas záplav a v endemických oblastiach výskytu, cestovatelia do krajín s vyšším výskytom hepatitídy A a nízkym hygienickým štandardom, ošetrovatelia v ústavoch).
Hepatitída B
Pôvodca nákazy je vírus hepatitídy B (HBV). Ide o vírus postihujúci pečeňové bunky, ktorý okrem akútneho ochorenia môže spôsobovať aj chronickú infekciu s rozvojom chronickej hepatitídy, vrátane jej následkov, ako sú cirhóza alebo rakovina pečene. Vírus hepatitídy B je vysoko odolný.
Hepatitída B sa prenáša krvou alebo ďalšími telesnými tekutinami, ako sú spermie, vaginálny sekrét a sliny. Predpokladom pre vznik infekcie je preniknutie vírusu prostredníctvom niektorej z telesných tekutín do krvného obehu postihnutej osoby. Vstupnou bránou infekcie môže byť drobné poranenie na koži alebo malé porušenie sliznice. Na prenos stačí aj minimálne množstvo krvi. K prenosu hepatitídy B môže dôjsť aj z matky na dieťa počas pôrodu.
Prevencia proti hepatitíde B spočíva predovšetkým v opatreniach na zabránenie kontaktu s infikovanou krvou alebo telesnými tekutinami. Vysoké riziko predstavuje intímny styk s nakazenou osobou, nechránený pohlavný styk, promiskuita, spoločné používanie ihiel a striekačiek u intravenóznych narkomanov, ale k prenosu môže dôjsť aj spoločným používaním hygienických potrieb, pri tetovaní, akupunktúre, zubných a chirurgických výkonoch a podobne. Súčasťou prevencie je aj dôsledné dodržovanie dezinfekcie, sterilizácia a používanie jednorazových nástrojov v zdravotníckych zariadeniach. Najúčinnejšou prevenciou je očkovanie proti hepatitíde B.
Hepatitída C
V roku 1989 bol identifikovaný ďalší pôvodca hepatitídy – vírus hepatitídy C (HCV). Vírus hepatitídy C je mikroorganizmus, ktorý sa množí predovšetkým v pečeňových bunkách.
Vírus hepatitídy C sa prenáša prevažne priamym kontaktom s krvou, to znamená, že infikovaná krv sa dostane do krvi postihnutého človeka. Menej častými, ale možnými spôsobmi prenosu sú pohlavný styk, či prenos z infikovanej matky na dieťa počas tehotenstva alebo pôrodu. Ďalší možný spôsob prenosu je používanie spoločných „predmetov“ osobnej hygieny, ktoré môžu byť kontaminované krvou.
Prevencia – pasívna ani aktívna imunizácia proti hepatitíde C nie je dostupná. Vývoj vakcíny je pre veľkú variabilitu vírusu problematický. Preto sa v prevencii ochorenia uplatňujú predovšetkým zásady na zabránenie parenterálneho prenosu infekcie. V rodinách a iných kolektívoch by sa nemali používať spoločné predmety, ktoré by mohli viesť hoci len k drobným poraneniam (holiace strojčeky, britvy, kefy, injekčné ihly a pod.). V holičstvách, pedikúrach a tetovacích salónoch treba dôsledne dezinfikovať nástroje na opakované použitie. V zdravotníckych zariadeniach je potrebné dodržiavať dôslednú sterilizáciu a dezinfekciu, používať predovšetkým nástroje na jednorazové použitie a je nevyhnutné zaistiť bezpečnú manipuláciu s biologickým materiálom.
Zdroje:
http://www.hepatitida.sk/
http://www.virusova-hepatitida.sk/typy-zltacek