10. október – Svetový deň duševného zdravia
„Tak každoročne v jeseni, svetlá sa stratia z duše….“
Miroslav Válek
Depresia
Depresia je porucha, ktorá postihne počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, únavy, pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Smútok určite pozná každý človek. Tento zväčša vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niekoho pre človeka blízkeho, dôležitého. Vtedy je smútok psychologicky zrozumiteľný, odôvodniteľný a jeho intenzita i trvanie sú adekvátne príčine, ktorá ho vyvolala. Depresia je však na rozdiel od bežného smútku chorobný stav, ktorý často vzniká aj bez zjavného dôvodu. Jedná sa o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú liečbu.
Každý človek reaguje na vonkajšie podnety svojím vlastným spôsobom, individuálnou intenzitou zážitkov. Epizóda depresie môže nasledovať bezprostredne po prežití dramatickej situácie, akou je napríklad úmrtie príbuzného, rozpad vzťahu resp. rozvod, strata zamestnania a pod. Niektorí jedinci však podľahnú depresii bez akéhokoľvek zjavného dôvodu.
Psychologické a sociálne faktory
Odpoveď na stres, negatívny zážitok bude u konkrétnej osoby vždy závislá od jej psychologického typu, výchovy a vzdelania, i od rôznych okolností. Ľudia, ktorí sami seba hodnotia negatívne, majú pravdepodobne zafixovaný psychický stereotyp, následkom ktorého vidia na živote len jeho záporné stránky. Obviňujú sa z toho, čo sa im nedarí a nedokážu oceniť seba samých v tom, v čom postupovali správne.
Depresia má súvislosť so zmenami chemických látok tzv. neurotransmiterov, ktoré sa uvoľňujú v nervových zakončeniach buniek a porucha v ich rovnováhe sa podieľa na vzniku depresie.
Typy depresie
- endogénna depresia je depresia spôsobená vnútornými príčinami, bez prítomnosti skľučujúcej situácie.
- exogénna depresia je neprimerane dlhá reakcia na existujúcu skľučujúcu situáciu (strata partnera, neúspech pri skúške)
- larvovaná depresia je depresia zastretá, skrytá, neprejavujúca sa, alebo sa prejavujúca netypicky.
- psychogénna depresia je depresia duševného pôvodu
Príznaky ochorenia
- smutná nálada
- pocity beznádeje, bezmocnosti
- únava, strata energie
- neschopnosť sústredenia sa na bežný život
- pocit vlastnej neschopnosti, sebaobviňovanie
- strata záujmu o predchádzajúce záľuby, koníčky, neschopnosť tešiť sa
- strata záujmu o sexuálny život
- zmena spánkového režimu, nechutenstvo s následným poklesom hmotnosti
Depresia sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. Mnoho žien trpí depresiou v súvislosti s menštruáciou a tiež počas ťarchavosti. Príčina môže byť dedičná či hormonálna, alebo jednoducho v dôsledku rozdielu medzi pohlaviami. Muži napríklad omnoho ťažšie priznávajú, že trpia depresiou, preto môže dlhšie zostať nepoznaná. Genetická predispozícia je pravdepodobná pri všetkých formách depresie, ale odlíšiť vplyv rodinného prostredia býva niekedy veľmi ťažké. V zimnom období trpia niektorí ľudia pre nedostatočný slnečný svit depresiou známou ako sezónne ochorenie alebo “zimná depresia”, ktorú je možné zvládnuť fototerapiou.
Pravidelné návštevy odborníka z oblasti psychiatrie v kombinácii s medikamentóznou liečbou dokážu depresiu dostať pod kontrolu a tým zlepšiť kvalitu života chorého aj jeho rodiny.