Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach

Svetovou federáciou pre duševné zdravie (WFMH) bol v roku 1992 vyhlásený 10. október za Deň duševného zdravia.

Téma tohtoročného Svetového dňa duševného zdravia znie: „Depresia: Globálna kríza.“

Podľa slov riaditeľky kancelárie WHO na Slovensku MUDr. Dariny Sedlákovej, MPH 10. október slúži na zvýšenie povedomia širokej verejnosti o tom, ako si pestovať a čo najdlhšie si udržať duševné zdravie, ale aj o tom, aké duševné choroby a s akými následkami najviac trápia ľudí vo svete. Tento deň má význam aj z toho dôvodu, že téma duševného zdravia je u nás dlhé desaťročia tabuizovaná a naša verejnosť má skreslené a nesprávne názory na psychické poruchy. Pritom duševné zdravie sa týka každého z nás. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Z toho vyplýva, že duševnému zdraviu by sa mala venovať rovnaká pozornosť a starostlivosť ako zdraviu telesnému.

Podľa Svetovej federácie duševného zdravia (WFMH) dnes trpí depresiou približne 10% populácie. WFMH dokonca udáva, že výskyt depresie sa v období hospodárskej krízy rapídne zvýši. Svetová zdravotnícka organizácia udáva, že depresia postihuje viac ako 350 miliónov ľudí všetkých vekových skupín, vo všetkých spoločenstvách a významne prispieva k celosvetovej a globálnej chorobnosti.

Svetová zdravotnícka organizácia už dlhodobo so znepokojením poukazuje na súvislosť duševného zdravia a prosperity. Jej výskumy hovoria o chudobe naviazanej sa depresívne stavy v populácii. Zdravie ľudí je v súčasnosti ovplyvnené sociálno-ekonomickou degradáciou, víziou negatívnych vyhliadok spojených s krízou, strachom, neistotou. To len urýchľuje vznik nových psychických problémov.

Svetová zdravotnícka organizácia vyzýva na aktívnu podporu duševného zdravia a ako najprínosnejšie odporúča: rozvoj komunitnej starostlivosti v oblasti duševného zdravia, boj proti stigme a investície do duševného zdravia, ktoré majú ekonomický prínos.

V súvislosti s potrebou upriamiť pozornosť aj na problematiku duševného zdravia organizuje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v dňoch 16. – 17. 10. 2012 v Novom Smokovci vedeckú konferenciu 37. Dni zdravotnej výchovy MUDr. Ivana Stodolu s hlavnou témou: Duševné zdravie ako predpoklad celkového zdravia. Účastníci konferencie budú prostredníctvom výmeny informácií, poznatkov, výskumných zistení a skúseností z oblasti podpory zdravia duševného zdravia hľadať riešenia týkajúce sa ochrany a rozvoja duševného zdravia celej populácie i jej špecifických podskupín v meniacom sa svete.

Podrobnejšie informácie o konaní konferencii nájdete na stránke Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky: www.uvzsr.sk

Spracoval: Odbor podpory zdravia, ÚVZ SR, 5. 10. 2012

ČO JE DEPRESIA

Depresia je ochorenie celého organizmu. Nie je to slabosť, nedostatok vôle alebo sebadisciplíny. Vedie k pocitom smútku, beznádeje, k strate prežívania radosti, energie aj vôle, k strate zmyslu života.

Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši tým, že:

• je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok
• trvá dlhšie
• nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť.

Depresia je liečiteľné ochorenie. V každom prípade treba vyhľadať lekára. Bez liečby môžu príznaky trvať aj roky.

ČO ROBIŤ SO SMÚTKOM ALEBO DEPRESÍVNYM STAVOM

So smútkom alebo depresívnym stavom sa z času na čas stretávame takmer každý. Zvlášť v zimnom období sa môžu takéto stavy objavovať častejšie v podobe prechodných zimných depresií.

Čo môže pomôcť:

Telesná aktivita

Proti depresívnym stavom pomáha telesná aktivita. Pohyb uvoľňuje napätie, zároveň sa v tele uvoľňujú látky – endorfíny a seratonín, ktoré zlepšujú náladu, dodávajú optimizmus a týmto spôsobom zároveň znižujú hladinu stresového hormónu kortizolu.

Relaxujte

Po príjemnom vyčerpaní po fyzickej aktivite si doprajte voňavý kúpeľ. Výborným relaxačným prostriedkom je aj saunovanie (ak vám to zdravotný stav dovoľuje) spolu s plávaním.

Neuzatvárajte sa do seba

Nie je dobre, ak človek, ktorý sa cíti osamelý a dostáva sa do depresívnej nálady, zostáva sám. Pomôcť môže rozhovor s blízkym, ktorý vám určite poradí a pomôže. Niekedy sa stačí len vyrozprávať.

Nájdite si vhodnú aktivitu

Nájdite si vhodnú aktivitu, ktorá vás poteší: prečítajte si dobrú knižku, pustite si obľúbenú hudbu, pozrite si dobrý film, choďte na prechádzku. Spomeňte si na starého priateľa, s ktorým ste dlho neboli a navštívte ho.

Myslite pozitívne

Už ráno sa nalaďte pozitívne. Porozmýšľajte čo je pre vás v živote dôležité. Spomeňte si, ktoré oblasti vo svojom živote ste za posledné obdobie zanedbávali a skúste sa k nim vrátiť. Nezabudnite, že pocit šťastia človeka vychádza zvnútra.

Nevyjedajte chladničku

Jedlo clivotu ani smútok nezaženie. Rozhodne nevysedávajte pred televízorom s plným tanierom jedla.

Zdroj: ÚVZ SR

OVZ